BAGDAD, NEW YORK - Spojené štáty zmobilizovali 10-tisíc ďalších vojakov na budúce nasadenie do Iraku. Výzvy Washingtonu, aby vojensky prispeli (Turecko, Pakistan, Južná Kórea a India), zostali bez ohlasu, a americkí činitelia naznačili, že zatiaľ nemajú inú možnosť, než rozmiestniť ďalších vlastných vojakov.
Americký minister zahraničia Colin Powel v sobotu v Bezpečnostnej rade OSN naznačil, že by sa moc v Iraku mohla odovzdať miestnej vláde o niečo dlhšie než za jeden rok, zdôraznil však, že nejde o žiadny striktný časový limit. Do šiestich mesiacov by podľa neho iracká vládna rada mala vypracovať novú ústavu a zhruba za ďalších šesť mesiacov pripraviť všeobecné voľby, po nich by mohlo dôjsť k postupnému odovzdávaniu moci.
Za pravdepodobné označil pôsobenie NATO v Iraku predseda Vojenského výboru NATO, najvyššieho orgánu Aliancie vo vojenských záležitostiach, generál Harald Kujat. „Keď bude treba vyslať vojakov na stabilizovanie situácie, bude to skôr či neskôr navrhnuté v NATO. Aliancia by mala posúdiť, či môže nechať svojho veľkého člena samého s jeho ťažkosťami,“ povedal Kujat pre denník Welt am Sonntag.
V Európe v sobotu demonštrovali tisícky ľudí proti zahraničnej vojenskej prítomnosti v Iraku. Najmohutnejší protest zažil Londýn, kde sa podľa organizátorov zišlo až 100-tisíc ľudí, podľa polície vyše 10-tisíc. Tisícky osôb protestovali proti americkej politike v Paríži a Bruseli.
Terčom útoku sa stal bagdadský hotel, v ktorom je umiestnený americký armádny štáb i pracovníci civilnej správy. Hotel bol len mierne poškodený a neboli hlásené žiadne obete.
Americkí vojaci našli v sobotu v sade neďaleko rodiska Saddáma Husajna veľké množstvo zbraní. Ide o najvýznamnejší úkryt zbraní za posledné týždne. V sade bolo 23 rakiet zem-vzduch SA-7, plastická trhavina, 500 ručných granátov, desiatky mínometných granátov. V skrýši pod zemou boli aj pancierovky podobné tým, ktoré v sobotu použili v Bagdade páchatelia útoku proti hotelu, v ktorom sídli armádny štáb.
(čtk)
