Na trhu je často dostať najmä športové odevy a obuv známych značiek veľmi nízkej kvality - sú to falzifikáty. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER
Škody, ktoré kopírovanie spôsobuje, sú obrovské. Kým v roku 1998 na vonkajších hraniciach únie zhabali 10 miliónov položiek, v roku 2001 to už bolo 100 miliónov v trhovej hodnote dve miliardy eur.
Slovenskí colníci majú najviac skúseností s textilom. „O ochranu nás požiadali tri firmy - Adidas, Nike a Lacost. Chcú sa chrániť pred falšovateľmi, ktorí tovar takejto značky predávajú na trhoch, napríklad na Miletičovej v Bratislave,“ hovorí pre SME Milan Olejár, vedúci oddelenia colného dohľadu.
„Najprv si podajú žiadosť, opíšu nám, čo vyrábajú a ako sa dá aspoň laickým okom rozoznať, či ide o falzifikát.“ Ak colníci nájdu podozrivý tovar, volajú znalca. „Metódy falšovania sú také dokonalé, že to nik iný nemôže s istotou rozoznať,“ dodáva Olejár. Po vstupe do únie sa na zavedenom postupe nič nezmení. Aj potom môžu začať konať, až keď o ochranu niekto požiada.
Boj proti pirátskym výrobkom úzko súvisí s ochranou práv duševného a priemyselného vlastníctva, ktoré je tiež súčasťou kapitoly Právo obchodných spoločností. Potrebné opatrenia Slovensko prijalo už pred dvoma rokmi.
Aj preto možno s hudobnými nosičmi toľko skúseností colníci nemajú. Počet odhalení sa tak znížil, že Slovensko od roku 2001 nikto v tejto oblasti o ochranu nepožiadal. „Zrejme zistili, že sa tomu venujeme,“ myslí si Olejár.
Už dnes vychádzajú colné orgány z rovnakého zákona, aký platí v krajinách únie. Po vstupe do únie by chceli získať širšie právomoci, aby mohli kontrolovať tovar, ktorý sa už dostal na trh. Veľký nápor žiadostí od duševných vlastníkov však nečakajú. Za dva roky, odkedy sú nové opatrenia v praxi, mali len desať prípadov, hoci vo všetkých sa potvrdilo, že tovar je falšovaný.
„Možno to súvisí s tým, že náš ekonomický priestor nie je taký veľký a zaujímavý. Skôr si duševné vlastníctvo ochraňujú vo veľkých krajinách, ale je možné, že naším vstupom do jednotného trhu sa ten záujem zvýši.“
Olejár si je istý, že na vstup sú pripravení. V tejto oblasti sa však stále niečo mení, navyše prijatá legislatíva nemusí stačiť. „Nie vždy postihneme to, čo autori zákona mali na mysli. Niekedy nie sú presné ani preklady a potom nie je jasný ani smer a cieľ. Utrasie sa to až v praxi.“
(mim)
