Šimko tvrdí, že už začal pracovať na tom, aby sa strana „vrátila k pôvodným hodnotám“ a dáva vraj v strane dokopy ľudí, ktorí mu v tom majú pomôcť. Je to však „beh na dlhé trate“.
Šimko sa obáva, že agenda „skupinka“ pôsobí na SDKÚ katastrofálne a viní premiéra, že o nej nerokoval na prezídiu strany predtým, než s ňou vyšiel na verejnosť. „SDKÚ sa dostala do situácie ako tretia ríša po Stalingrade (prvá veľká porážka Nemecka, považovaná za začiatok obratu vo vojne, pozn. red.). Prehráva už na všetkých frontoch, ale ešte to nejaký čas bude trvať,“ povedal Šimko.
Sociológ Michal Vašečka povedal, že preferencie politických strán, ktoré odrazia celú kauzu, budú známe najskôr o dva týždne. „Morálnym víťazom je zatiaľ Ivan Šimko. Je otázne, či to bude vedieť vyťažiť v boji proti Dzurindovi,“ dodal.
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan obhajuje stranícky prístup Mikuláša Dzurindu a rozkolu v strane sa neobáva. Poslanec Roman Vavrík vidí problém skôr vo verejnosti, lebo „médiá strašným spôsobom na nás útočia a najmä na nášho predsedu“.
Vavrík je aj šéfom bratislavskej SDKÚ a nemá pocit, že by sa v nej formovala akákoľvek Šimkova skupina, hoci členovia strany kladú otázky a volajú po informáciách k aktuálnym témam.
Šimko sa stal poslancom, ale nemieni dodržiavať stranícku disciplínu pri hlasovaní a jeho hlas bude závisieť od toho, či návrhy zákonov budú v súlade s programom vlády.
Galbavý naopak zdôrazňuje že „je potrebné, aby všetkých 28 poslancov SDKÚ ťahalo za jeden povraz“.
Politológ Ľuboš Kubín tvrdí, že Dzurindovo ťaženie proti Šimkovi nebolo prezieravé a svedčí o tom, že premiér koná pod tlakom. Podľa Kubína sa SDKÚ nemá ako vrátiť k „hodnotovej politike“, lebo má stále povesť strany moci založenej na ľuďoch v štátnej správe. Zmenu vidí Kubín len v tom, že kým na začiatku SDKÚ reprezentovali viacerí lídri, dnes má len jedného dominantného vodcu Dzurindu.
