Oveľa ťažšie to majú rozhodcovia, ktorí ťahajú známky. A športovci si o ich objektivite neraz myslia svoje. Riziko „justičného omylu“ nemožno vylúčiť. Športoví sudcovia sa rozhodujú v okamihoch, na základe nie jednoduchých pravidiel a podľa vlastného dojmu.
Ortieľ tých, čo známkujú športovcov, ovplyvňujú mnohé faktory. A niektoré z nich majú so spravodlivosťou málo spoločného. Napriek prísnej kontrole rozhodcovských verdiktov a hrozbe trestov za neobjektívnosť.
„Na vlaňajších majstrovstvách sveta vo Vancouvri to zašlo tak ďaleko, že rozhodcom robili eskortu až na toaletu,“ priznáva medzinárodná krasokorčuliarska rozhodkyňa Felicitas Babušíková.
Trénerka synchronizovaného plávania Helena Allárová tvrdí, že bez mena a zázemia môžete na prenikavý výsledok zabudnúť.
Moderná gymnastka Eva Filcová má podobný názor. „Vzťahy medzi rozhodcami a trénermi majú na konečné poradie značný dopad.“
„Dosiahnuť absolútnu objektivitu je jednoducho nemožné,“ pridáva svoj názor kulturistický rozhodca Peter Uríček. (rh)
