Pôsobenie bývalého skvelého československého reprezentanta Justína Sedláka (bronzový z ME 1981 v Prahe, trojnásobný majster ČSSR v drese Interu Bratislava - 1979, 1980, 1983, majster Slovenska s Pezinkom ako hráč - 1993 i ako tréner 1998) pri ženskej reprezentácii je zdanlivo prekvapením. „Všetko má korene v Šamoríne. Tam som chcel pred rokmi vybudovať centrum mládežníckeho basketbalu pre dievčatá i chlapcov. Tam som spoznal Petra Kováčika. Skamarátili sme sa. Vybral si ma.“
Dnes začína Justín napĺňať svoju víziu v Pezinku. V novozniknutom mladežníckom basketbalovom klube v meste pod Malými Karpatmi je manažérom i trénerom viacerých oddielov so stovkou chlapcov a 36 dievčatami, ktoré obsadzujú súťaže všetkých kategórií od najmenších až po dospelých. „Grécke asistenstvo je takpovediac ‘vedľajšou pracovnou činnosťou‘, ktorá má teraz prirodzene absolútnu prioritu.“
Všetky tímy sa vo štvrtok sťahovali z Pyrgosu a Amaliady do patraskej veľkej desaťtisícovej haly. Naše bývajú mimo mesta pri mori, väčšina ostatných tímov takmer priamo oproti rušnému prístavu. „Hoci je do haly ďaleko - zaplaťpánboh. Máme pokoj, mohli sme sa rozcvičiť. Režim pred stretnutím s Poľskom (zhovárali sme sa pred zápasom, pozn. red.) bol úplne iný, než na aký boli dievčatá zvyknuté. S voľnou rannou rozcvičkou, s raňajko-obedom a krátkou debatou o súperkách. Na videu ich dievčatá videli vo štvrtok večer. Nerušili sme ich pri tom. Až na druhý deň sme rozoberali detaily.“
Kováčikov asistent pôsobí na lavičke veľmi pokojným dojmom. „Je to potrebný druh pretvárky. Aj ja som impulzívny. Ibaže sme si s Petrom rozdelil úlohy. Ja dávam pokyny striedajúcim hráčkam alebo vysvetľujem chyby tým, ktoré prišli z ihriska. On je koučom so všetkými právomocami.“
