Rušia sa niektoré dávky, iné menia názov.
Zásadným znakom nového systému je „zásluhovosť“, teda kto do systému viac zaplatí, viac by z neho mal dostať.
* Ruší sa dnešná maximálna výška dávok, rovnako ako maximálna a minimálna výška dôchodku, dávky aj dôchodok budú závisieť od vymeriavacieho základu každého, teda od jeho hrubej mzdy.
* Horná hranica mzdy pre vymeriavací základ bude pri dôchodkoch (t.j. invalidné a starobné poistenie) trojnásobok priemernej mzdy a pri nemocenskom poistení a garančnom 1,5 násobku. Pri úrazovom poistení nie je hranica.
* Dnes bola maximálna hranica oveľa nižšia, pri dôchodku sa bral do úvahy príjem maximálne 10-tisíc, podobné obmedzenie bolo aj pri nemocenskom poistení. Teda všetci, čo zarábali viac, platili do systému viac, ako z neho dostali.
Nemocenské poistenie:
* Pri platení nemocenského poistenia vzniká poistencovi nárok na nemocenské (pri práceneschonosti), ošetrovné (ak ošetruje chorého člena rodiny a nedostáva inú mzdu), vyrovnávaciu dávku (pre tehotné ženy, ktoré boli pre tehotenstvo preradené na prácu s nižšou mzdou a potom materské (podľa výberu, od šiestich či ôsmich dní pred termínom pôrodu, počas 28 dní, v prípade, že porodila viac detí, alebo žije sama počas 37 týždňov).
Z nemocenského poistenia sa už viac nebude platiť kúpeľná starostlivosť. Tá bude hradená zo zdravotného poistenia.
* Mení sa systém poskytovania nemocenského pri dočasnej práceneschopnosti, počas prvých troch dní ho poskytuje zamestnávateľ do výšky 25 percent z hrubej mzdy zamestnanca, potom, od štvrtého do desiateho dňa opäť zamestnávateľ do výšky 55 percent hrubej mzdy. Sociálna poisťovňa začne nemocenské platiť až jedenásty deň vo výške 55 percent hrubej mzdy. Toto sa netýka samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených, ktorým platí nemocenské Sociálna poisťovňa od prvého dňa práceneschopnosti. Povinnosť platiť nemocenské kompenzuje zamestnávateľom zníženie odvodov z 3,4 na 1,4 percenta z úhrnu hrubých miest zamestnancov.
* Poslanci včera schválili aj ďalší zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ten hovorí, že v kolektívnej zmluve si zamestnanci môžu dohodnúť náhradu príjmu až do výšky 80 percent, pričom vyplatené peniaze si potom zamestnávateľ môže odpočítať z daňového základu.
* Zachované zostanú ochranné lehoty, počas ktorých majú poistenci nárok na dávku, aj keď prestali platiť poistenie – 42 dní a 270 dní u tehotných žien a matiek, ak boli v posledných dvoch rokoch poistené aspoň 270 dní.
Starobné poistenie:
* Dôchodkové poistenie sa rozčleňuje na invalidné a starobné poistenie, podľa ministerstva, aby sa stransparentnilo financovanie. Platiť však treba obe poistenia.
Zužuje sa okruh osôb, za ktoré štát platí dôchodkové poistenie
* o evidovaných nezamestnaných,
* osoby, ktoré dovŕšia 18 rokov a ďalej sa sústavne pripravujú na zamestnanie. Štát však bude platiť dôchodkové poistenie osobe, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok. Bude tiež platiť dôchodkové poistenie rodičovi, ktorý sa stará o dieťa do šiestich rokov, v pôvodnom návrhu sa to malo znížiť na dieťa do troch rokov.
* Poistenec je invalidný, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 33 percent oproti zdravej osobe. V prípade invalidity majú však osoby do 22 rokov nárok na invalidný dôchodok iba vtedy, ak platili aspoň rok poistenie, osoby nad 22 do 24 rokov, ak platili aspoň dva roky, osoby vo veku 24-26 rokov, ak platili aspoň tri roky, osoby vo veku 26-28, ak platili aspoň štyri roky a osoby nad 28 rokov, ak platili aspoň päť rokov.
Invaliditu neplnoletých by mal riešiť osobitný zákon, ktorý by malo pripraviť ministerstvo práce. Poslanci však súhlasili s návrhom Antona Blajska z HZDS, aby sa počas budúceho roka ešte uznával nárok na invalidný dôchodok podľa dnešných zákonov pre tých, ktorí nemajú 18 rokov, nezískali dostatočný počet rokov na dôchodok a stali sa invalidnými pred skončením povinnej školskej dochádzky.
* Zvýšenie zásluhovosti
Výška dôchodku bude závislá od počtu odpracovaných rokov a od výšky príjmov, z ktorých občan odvádzal príspevky do dôchodkového systému. V plnej miere to však bude platiť až od roku 2007, dovtedy štát bude kompenzovať nízke dôchodky a, naopak, regulovať výšku dôchodkov vysokopríjmových skupín obyvateľstva.
* Ochrana málo zarábajúcich
Poslanci mysleli aj na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Tým, čo do dôchodku odídu v rokoch 2004-2006 a predtým zarábali v priemere pod úrovňou priemernej mzdy v hospodárstve (POMB nižší ako 1), štát k im nízkym dôchodkom bude do roku 2006 priplácať. K ich POMB sa z rozdielu medzi hodnotou 1 a ich POMB pripočíta:
60 % v roku 2004,
40 % v roku 2005,
20 % v roku 2006.
* Vdovský a vdovecký dôchodok:
Vdovci sa dožadujú nároku na vdovský dôchodok a obviňujú ministerstvo práce z diskriminácie. Doteraz mal vdovec právo na vdovecký dôchodok iba vtedy, ak sa staral o nezaopatrené dieťa.
Vdova mala nárok na dôchodok po smrti svojho manžela, aj keď nesplnila túto podmienku. Stačilo, ak je invalidná, stará sa o nezaopatrené dieťa, vychovala určitý počet detí a dosiahla pritom určitý vek.
Nový zákon vdovy a vdovcov zrovnoprávňuje, ale rovnaké nároky na vdovský a vdovecký dôchodok budú mať iba muži a ženy, ktoré ovdoveli až po 1. 1. 2004.
Poskytovať sa bude rok po smrti manžela či manželky, dlhšie iba v prípade, že sa starajú o nezaopatrené dieťa, dovŕšili dôchodkový vek, alebo sú invalidní viac ako 66 percent.
* Sirotský dôchodok:
sa poskytuje vo výške 30 percent starobného či invalidného dôchodku, na ktorý mal nárok rodič či osvojiteľ, ktorý zomrel.
* Novinkou je, že teraz sa poslanci nebudú každý rok dohadovať, o koľko dôchodky zvýšiť, ale sa každoročne k prvému júlu zvýšia o percento, ktoré sa určí súčtom polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy. Budúci rok by to malo byť asi 900 korún.
* Končí dôchodok pomerný, rovnako ako čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, dôchodok manželky, aj sociálny dôchodok, ktorý sa doteraz poskytoval sociálne odkázanému občanovi, ktorý nezískal nárok na niektorý iný dôchodok a pre vysoký vek alebo zlý zdravotný stav už nie je schopný pracovať. Ak bude takýto poistenec v hmotnej núdzi, bude poberať sociálne dávky.
* Bude sa môcť odísť do dôchodku skôr, no výška dôchodku bude musieť byť dosť vysoká, pretože za každý mesiac predčasného odchodu do dôchodku sa bude znižovať dôchodok o 0,5 percenta. Naopak, za každý mesiac, ktorý odpracuje poistenec ešte po dovŕšení dôchodkového veku, sa dôchodok zvýši o 0,5 percenta.
* V prípade, že do predčasného dôchodku odchádza nezamestnaný človek, na návrh Evy Černej z ANO, sa mu za obdobie 12 mesiacov nebude dôchodok o 0,5 percenta znižovať.
* Na návrh Vojtecha Tkáča si samostatne zárobkovo činné osoby nebudú musieť do vymeriavaceho základu pre poistenie rátať to, čo odvedú do doplnkovej dôchodkovej poisťovne, najviac však sumu vo výške 3 percentá mesačnej mzdy.
Úrazové poistenie:
* Úrazové dávky sa poskytujú pri chorobe z povolania a pracovnom úraze. V prípade funkčného poškodenia viac ako 33 percent vzniká nárok na úrazovú rentu, alebo na jednorazové vyrovnanie. V prípade úmrtia majú pozostalí nárok na odškodnenie.
* Sociálna poisťovňa však bude uprednostňovať pred úrazovou rentou skôr rehabilitačné a rekvalifikačné príspevky, ktoré môžu dosiahnuť až výšku príjmu a môžu pomôcť poistencovi začať opäť či skôr pracovať.
Poistenie v nezamestnanosti:
* Namiesto Národného úradu práce bude výber poistného na poistenie v nezamestnanosti, ako aj výplatu dávok od budúceho roka vykonávať Sociálna poisťovňa.
* Nárok na podporu v nezamestnanosti občanovi vznikne, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných platil poistné najmenej tri roky. Podpora v nezamestnanosti sa pritom bude poskytovať iba pol roka, potom už budú nezamestnaní odkázaní na dávky vyplácané v prípade hmotnej núdze.
– Výška podpory by mala predstavovať počas celého obdobia poberania 50 percent hrubej mzdy zamestnanca.
Sociálne služby od januára po novomÚrady práce sú už minulosťou. Od 1. januára ich poslanie budú plniť nové – tzv. územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.
Sociálnu politiku štát dnes vykonáva prostredníctvom: 79 okresných úradov a 41 vysunutých pracovísk.
Politiku zamestnanosti prostredníctvom: 79 okresných úradov práce a 55 vysunutých pracovísk. To je spolu 254 inštitúcií.
Nahradiť by ich malo 45 úradov, ktoré budú vyplácať sociálne dávky, evidovať nezamestnaných a sprostredkúvať im vhodné zamestnanie. Občania sa vraj ale nemusia obávať, že to do toho svojho budú mať ďalej.
„Všetci, ktorí chodili za sociálnymi dávkami alebo pre podporu, budú aj po schválení zákona dochádzať na tie isté úrady,“ tvrdí minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Pripomenul, že všade tam, kde to bude potrebné, budú fungovať vysunuté pracoviská úradov. Tých má byť 88.
„V 133 bodoch na území Slovenska dostane občan službu, ktorú požaduje,“ podotkol splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský.
Ministerstvo si od zlúčenia úradov práce so sociálnymi odbormi okresných úradov sľubuje zefektívnenie štátnej správy, obe zložky sa totiž v podstate starajú o tú istú skupinu obyvateľov – nezamestnaných.
Zároveň by sa tým mal znížiť počet úradníkov – v budúcom roku o zhruba tisíc, v ďalšom slede o 500. Okrem toho sa tým vraj vytvorí priestor presunúť pracovníkov „do terénu“, teda na priamu prácu s ľuďmi.
