árodného festivalu Tourfilm. Na tlačovej konferencii povedal, že jeho túžba po rozkrývaní záhad pramení už z mladosti, ktoré poznačila silne katolícky zameraná výchova. „Študoval som v jezuitskom kláštore a predstavoval si Boha ako milú bytosť, ktorá je neomylná. Pri preklade Biblie som však zistil, že tiež robil chyby a experimentoval,“ opisoval začiatky bádania.
Po tomto zistení začal pátrať po tom, či staroveké národy pochybovali o Bohu a zistil, že áno. „Tak som sa dostal k mimozemšťanom, bez toho, aby som ich hľadal.“ Dänikenove úvahy majú mnoho priaznivcov, ale aj odporcov. Autor kritiku víta a priznáva, že často pracoval s neoverenými faktmi - bol vraj príliš mladý a nadšený. Záhad je však podľa neho stále dosť. Spisovateľ nevylučuje ani obľúbený názor, že svetové veľmoci ľuďom taja informácie o kontaktoch ľudstva s mimozemskou civizáciou. „Netrúfajú to dať na verejnosť. Dnes je populárne byť rozumný a takéto informácie by nikomu ľudia neverili.“ (čtk)
