e vecný a konkrétny a pripustil pochybenia.
Hoci vyšetrovacie správy nehovorili o priamej zodpovednosti komisie za korupciu a nečestné finančné operácie v Eurostate, naznačovali jej nečinnosť. Zo správ vyplynulo, že podvody sa v Eurostate po roku 1999 s najväčšou pravdepodobnosťou zastavili, ale potom sa neurobilo nič, aby sa chyby napravili a peniaze vrátili. Práve na tom, že počas jeho funkčného obdobia už podvody „nebežali“, postavil Prodi svoju obhajobu.
V kuloároch sa šepká, že Prodi zrejme výsluch v parlamente ustojí. To sa nemusí týkať komisára Pedra Solbesa, pod ktorého Eurostat priamo spadá. Na jeho rezignáciu vyzvali európski komunisti a euroskeptici. Dôležité však bude, ako sa zachovajú liberáli, socialisti a ľudovci. Tí sú nateraz opatrní, ľudovci dokonca Solbesa podporili. Prodi si myslí, že žiadny komisár nemá pre Eurostat odstúpiť.
Imidž komisie je však poškodený už teraz. Prodiho komisári nahradili komisiu Jacqua Santera, ktorú parlament donútil pre korupčné praktiky rezignovať. Prodi pred tromi rokmi preberal funkciu odhodlaný k „nulovej tolerancii“ ku korupcii.
Škandál v Eurostate sa začal spúšťať na jar, keď vyšlo najavo, že jeho šéfa Yvesa Francheta vyšetruje francúzska polícia pre podozrenie, že na jeho účte sú peniaze z Eurostatu. Zistilo sa tiež, že subdodávateľmi Eurostatu boli firmy, ktoré boli na neho napojené.
Komisia napriek tomu Francheta a jeho zástupcu zbavila funkcií až v máji a ponechali ich pracovať na úrade. Jej hlavným zlyhaním teda bola nečinnosť, hlavne nečinnosť Pedra Solbesa. „Je potrebné vyčistiť systém, a prvým krokom musí byť zodpovednosť komisárov. Solbes má Eurostat na starosti a jasne neurobil, čo mal,“ povedal ČTK dánsky euroskeptický poslanec Jens-Peter Bonde. Podľa neho je zarážajúce, že komisia nereagovala na množstvo signálov.
Poslanci kritizujú aj spôsob, akým prebiehalo vyšetrovanie, aj to, že vyšetrovacie správy mali k dispozícii len vybraní poslanci. Na preštudovanie 150-stránkového dokumentu mali len štyri hodiny. Európska komisia sa dopúšťa „obrovskej politickej chyby,“ keď sa uchyľuje k neverejnému prerokovávaniu aféry okolo Eurostatu, povedal Herbet Bösch, vplyvný rakúsky poslanec Európskeho parlamentu. „Zjavne chce záležitosť ukončiť v tichosti, čo sa nepodarí.“
(mik, čtk)
Čo je Eurostat?
Európsky štatistický úrad vydáva oficiálne čísla o únii, cez sieť firiem ich predáva súkromnému sektoru.
Sídli v Luxemburgu, zamestnáva asi 700 ľudí a jeho rozpočet je 141 miliónov eur.
Čo sa stalo v Eurostate?
Eurostat si v rozpore s pravidlami vytváral finančné rezervy na tajných účtoch. Tie vznikali tak, že sa zvyšovali hodnoty kontraktov. Rozdiel medzi reálne vyplatenými peniazmi a sumami uvádzanými v oficiálnom účtovníctve prevádzali na tajné účty.
Nikto sa nechce vyjadriť, či ich funkcionári používali na osobné obohatenie a koľkí ľudia boli v transakcii zapletení. Vie sa však, že takto sa „presúvali“ milióny eur.
Navyše, už od marca je známe, že francúzska polícia vyšetruje bývalého šéfa Francheta a jeho zástupcu Byka pre podozrenie, že 900-tisíc eur na ich účtoch malo figurovať na účte Eurostatu.
Franchet je zapletený aj do ďalšej kauzy - figuruje v štyroch firmách, ktoré vyšetruje protikorupčná jednotka OLAF. Firmy údajne vlastní manžel jednej z riaditeliek Eurostatu. Jedna z firiem - Eurocost vraj bankrotuje a dlhuje komisii asi milión eur.
To, čo sa dialo v Eurostate, sa podľa pozorovateľov mohlo a môže sa pokojne praktizovať aj v ostatných bruselských úradoch.
(mik)
