ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Po utorkovom víťazstve s Belgičankami (90:82) na 29. majstrovstvách Európy basketbalistiek, ktoré definitívne zabezpečilo našim postup do štvrťfinále, odpovedala 28-ročná krídelníčka Agnesa Nagyová na bežnú otázku o spokojnosti so svojou hrou úsmevom a otáčaním hlavy na znak – nie. Gesto od prirodzenej blondíny s mimoriadne skromným vystupovaním vyznelo typicky žensky, tajuplne. „Skutočne som schopná sa zlepšovať. Čože, schopná, ja sa budem zlepšovať,“ hovorila o deň neskôr rodáčka z Košíc i odchovankyňa tamojšieho basketbalu.
Pomaly začala upresňovať, lebo zbadala zrejme nechápavý pohľad. Hrá totiž skvele. Nagyovej výkony stúpajú zo zápasu na zápas. „Proti Ruskám sme zahrali bezchybne v defenzíve, tam si plním úlohy dobre. Začalo sa mi dariť aj v mojej najsilnejšej zbrani, protiútoku. Dokážem však oveľa lepšie strieľať z väčších i trojkových vzdialeností. To je ten bod, na ktorý myslím.“
Agi Nagyová sa zrazu neomylne ocitla v základnej pätorke Kováčikovho výberu. Pred mesiacom sotva tušila, že do Grécka vôbec pôjde. „Verte, neznervózňovalo ma to. Snažila som sa hrať čo najlepšie. Každé stretnutie bolo poučením. V Amaliade som sa už ohriala, získala skúsenosti. Ďalšia príčina, prečo hovorím, že to bude ešte kvalitnejšie,“ potvrdzovala slová najskôr košická hráčka, rok šamorínska, potom znovu košická. Tri roky pôsobila v Luxembursku. Momentálne má v kolónke klub uvedené: bez príslušnosti.
V amaliadskej hale nás zastavil srbský agent pôsobiaci vo Francúzsku Alexandar Petrovič. Vcelku správne vyslovil jej meno, z ktorým má hlásateľ neraz problémy, a vypytoval sa. Prečo ju nepoznám? Hrá stále tak dobre? V ktorom klube pôsobí? Na prvú otázku sme nevedeli povedať nič. Iba si pomyslieť, že agent nemá dokonalý prehľad. Druhá znela možno trochu nadnesene, vychádzala z prítomnosti: samozrejme. Tretia, mierne sme zaklamali: v Košiciach. Nagyovej meno v skupine B frčí. Manažérov sa tu pohybuje neúrekom.
Všetko sme Agi povedali: „A to je tá tretia príčina, prečo sa chcem stále zlepšovať. Priznávam sa, chcem sa predviesť. V dobrom kompaktnom kolektíve. Zásadne hrám podľa inštrukcií trénera. Dnešný basketbal nerobí jedna hráčka, aj keby bola akoukoľvek hviezdou. Nie sme dokonalý, ale správny tím. V takom je čo si vyberať.“
Nagyová je pokojný typ. V hektickom závere súboja s Belgickom dávala spolu so Žirkovou kľúčové koše. Premyslene sa púšťala do samostatných prienikov. „Po zápase sme sa dlho zhovárali. Osobne som ani na chvíľu nestratila istotu, že zvíťazíme. Nepríjemné Belgičanky doťahovali, tlačili. Situáciu sme mali pod kontrolou. Som presvedčená, že aj keby sa hralo ďalších päť minút, nič sa nestane. Naopak, my by sme zvýšili,“ hovorila krídelníčka, ktorá je v Grécku spokojná takmer so všetkým. Prekáža jej iba riadne rozhádzaný program. „Viaceré si zvykáme, veď mnohé z nás hrajú väčšinu zápasov o piatej-šiestej. Správny rytmus iba chytáme, to je ďalšia príčina, prečo si myslím, že to bude ešte lepšie.“
Tréner Kováčik pred šampionátom odvážne vyhlásil: „Prinesieme postup na olympiádu.“ Hráčky tvoria jednoliaty kolektív, ktorý chce do bodky naplniť jeho slová. Jeden cieľ nevylučuje rôzny pohľad naň. Možno hovoriť o dvoch táboroch: jednoznačných a opatrných optimistkách. Nagyová sa priznala, že patrí do druhej skupiny.
