Alena Kováčová.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
V kraji Elis vypukol predpoludním čiastočný zmätok. Až do konca gréckeho typu siesty, ktorý je iba o čosi pracovitejší než španielsky, štrajkovali taxikári. Čiže asi do piatej popoludní. Drvivá väčšina pracovníkov médií býva v Pyrgose, aj tí, ktorých družstvá hrajú v 20 km vzdialenej Amaliade. Pomohli nám Poliaci. Vďačne nás odviezli. Až v autobuse, po tréningu im trklo, že ich tím môže ešte v skupine zvíťaziť. Večer hrali so skvele rozbehnutými Češkami. Výhra znamenala prvenstvo. Pri rovnosti bodov rozhodoval vzájomný zápas.
Maďari prosebne, položartom-polovážne prosili, aby sme Slovenkám odkázali, nech ich nechajú vyhrať. O šiestej gréckeho času už neplatilo ani to. Belgičanky vyhrali nad Ukrajinou. Ani prípadné víťazstvo nad našimi (hralo sa po uzávierke tohto vydania) by už vôbec nebol platné. Vzájomné stretnutie s tímom okolo Wautersovej prehrali. Jeden z predpokladaných čiernych koní šampionátu vypadol.
Slovenky sa problémom, koho chceme vo štvrťfinále, vonkoncom nezaoberali. „Turnaj je taký vyrovnaný, skupina v Pyrgose natrieskaná skvelými tímami, že každá špekulácia iba zaťažuje. Vo štvrťfinále vabank môže každý zdolať každého. Aj relatívny outsider sa zrazu ocitne na medailovej kandidátke,“ komentovala naša kapitánka Alena Kováčová.
Potom akoby sa chcela vyspovedať za utorok. Hrala síce výborne, Wautersová si proti nej nepípla. V 28. minúte sa však proti Belgičankám vyfaulovala. „Mrzelo ma to, ale odchádzala som bez väčších starostí. Viedli sme tuším o štrnásť. V dramatickom závere som skoro umrela od strachu o výsledok. Prisahám, nabudúce, keď budem mať štyri fauly, sa na súperku ani škaredo nepozriem. Nemala som pocit, že by som sa dopustila priestupku. Aj som si myslela, že pískajú faul hráčke za mnou. Nechcem však krivdiť, pozorne si pozriem video,“ hovorila včera Kováčová ešte stále v póze vďačnej osoby šťastnému koncu.
