Kto by pred včerajším úvodným dňom majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v Lahti tvrdil, že v behu mužov a žien na 15 km klasickou technikou bude zo slovenskej výpravy najlepšia Jaroslava Bukvajová na 46. mieste, by bol asi považovaný za blázna. Ale, žiaľ, je to pravda. Na trati, kde pred desiatimi rokmi Alžbeta Havrančíková siahala na svetovom šampionáte na bronzovú medailu a v behu na 10 km aj 30 km voľnou technikou si odniesla dve štvrté miesta, slovenskí reprezentanti včera totálne zlyhali.
Reakcie športovcov na neúspech boli rôzne. Anna Pastrnáková, 54. miesto zo 64 pretekárok v cieli: „Je to moja prvá veľká súťaž, rátala som, že skončím v druhej polovici štartového poľa. Ale že to bude až tak ďaleko…“ Jaroslava Bukvajová (46.): „Viac ako päťminútová strata na víťazku, Nórku Skariovú je na mňa priveľa. Táto sezóna je zlá, niečo sa musí zmeniť. Mama z Malachova mi pred pretekmi poslala na mobil povzbudzujúcu esemesku, vraj: Nakopni motory! Tie moje majú už druhú sezónu akýsi slabý výkon.“ Pavol Lacko (64. zo 79 pretekárov v cieli): „Asi som si nevybral najlepšie lyže. Keď ma na trati predbiehali súperi, zdalo sa mi, že stojím.“ Michal Malák (67.): „Nepodal som výkon, na aký mám natrénované.“ Ivan Bátory (vzdal na 9. km): „Na mäkkom snehu mi nešli lyže. Bol som za bodovacím miestom, a tak som predčasne skončil. Stalo sa mi to na tejto trati prvý raz. Dúfam, že aj posledný.“ Martin Bajčičák (vzdal na 13. km): „Na piatom a šiestom kilometri som mal problémy s dýchaním, neskoršie ma chytil kŕč do pravého boku – vzdal som to.“
V Lahti sa včera oteplilo, teplomer cez deň ukazoval 5 stupňov Celzia, z ulíc mizol posledný sneh, v lyžiarskom areáli sa z medailí radovali severské krajiny Švédsko (2), Nórsko (2), Fínsko (1) a k nim sa pridala strieborná Ruska Danilovová. Slovensko sa podľa výsledkov medzi 37 krajinami zaradilo medzi rozvojové. V tlačovom stredisku nás utešovali českí kolegovia: „Nebuďte smutní, veď za vašimi bežcami skončili Maďari, Gréci, Macedónci, Turci, Austrálčania, Dáni, Rumuni. Ešte stále je kam padať!“
ONDREJ GAJDOŠ, Lahti
