Vladimír Godár s Ivou Bittovou. FOTO – TASR
Jednou z najočakávanejších udalostí na festivale Bratislavské hudobné slávnosti bude koncert s názvom Jubilácie, lamenty a meditácie, ktorý sa uskutoční 2. októbra v sále Reduty v Bratislave. Zaznejú na ňom hneď tri premiéry slovenského skladateľa VLADIMÍRA GODÁRA v interpretácii hudobníčky Ivy Bittovej, komorného súboru Solamente naturali a speváckeho zboru Konzervatória v Bratislave. O zaujímavom koncerte nám prezradil detaily sám autor.
Ako ste sa vlastne dostali k spolupráci s Ivou Bittovou?
„S Ivou sme sa našli v istej šťastnej konštelácii. Ona sa snažila zrušiť povesť spievajúcej divožienky s husľami. Na jednej strane jej to zabezpečuje ponuky na klubové hranie na celom svete, ale necíti v tom možnosť rozvíjania. Stále preto hľadá možnosti, ako sa realizovať v iných hudobných kontextoch. Mojou celoživotnou skladateľskou túžbou zas bolo robiť vokálnu hudbu. Začali sme spolupracovať pri hudbe k Šulíkovmu filmu Krajinka a odvtedy pre ňu rád píšem.“
Nové skladby ste teda napísali priamo pre ňu?
„Áno. Takých speváčok nie je veľa. Iva spieva technicky čisto, je jej rozumieť a má jasnú emocionalitu, ktorá je spojená s pochopením diela. V jej umení vidím stelesnenie Pärtovej vízie o symbióze človeka s drevom, čiže ľudského hlasu a huslí.“
Iva Bittová je známa tým, že rada improvizuje ako napríklad aj na jej nahrávke husľových duet Bélu Bartóka. Do akej miery sa tvorivo podieľala na výslednej podobe skladieb koncertu?
„Každá interpretácia je tvorivá. Iva sa podieľala aj na koncepcii celého koncertu, keď si sama vybrala k mojim skladbám diela Henryho Purcella a Johna Dowlanda. Tentoraz však nebude hrať na husle, iba spievať.“
Nebýva zvykom, že na jednom ročníku festivalu a počas jedného večera má slovenský skladateľ hneď tri premiéry. Môžete nám nové skladby stručne predstaviť?
„Sám som trocha prekvapený, že k tomu prišlo. Uspávanky sú novou verziou skladby, ktorú minulý rok premiérovalo Moyzesovo kvarteto. Prepracoval som ju pre komorný súbor. Magnificat pre ženský hlas, zbor a komorný orchester som napísal v lete na text najstaršieho slovenského prekladu Biblie, ktorý urobili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore v roku 1760. Podarilo sa mi dostať ku xeroxovej kópii tejto vzácnej pamiatky. Poslednou novinkou bude Regina Coeli pre ženský hlas, zbor a orchester. Tá vznikla priamo pre koncert na BHS, inšpirovaná domácim muzicírovaním v bratislavskom dome Hansiho Albrechta. Jej krstným otcom je popri barokových majstroch aj Marián Varga.“
