Najstarší nález tvorí čeľusťová kosť pravekého človeka. Okrem nej sa v jaskyni objavili i kosti jedinca menšieho vzrastu. Ich vek je zatiaľ neznámy, vedci ich stále testujú. FOTO - REUTERS

najstarší „moderný Európan“ bol o asi päťtisíc rokov mladší.

Čeľusť objavili v juhozápadnej časti krajiny v jaskyni s priliehavým názvom - jej rumunské meno Pestera cu Oase možno totiž voľne preložiť ako „jaskyňa s kosťami“. Po karbónovom teste využívanom na datovanie nálezov sa zistilo, že ide o exemplár vskutku výnimočný. „Výskum potvrdil, že je to najstarší definitívne potvrdený európsky nález pravekej modernej ľudskej bytosti,“ uvádza sa v správe vedeckej skupiny vedenej Erikom Trinkausom z univerzity v americkom St. Louis. Celkový rekord však ani zďaleka neprekonáva, pravekí ľudia nájdení v Afrike sú totiž starí až 160-tisíc rokov.

Čeľustná kosť je veľmi podobná tým, ktoré sa našli v iných častiach sveta. „Zadné zuby sú však neobyčajne veľké, väčšie ako ktorékoľvek iné z predošlého obdobia,“ hovorí Trinkaus pre BBC. „To ju robí odlišnou. Približuje sa kosti neandertálca,“ dodáva.

Tento fakt by mohol potvrdiť jeho predošlú, hoci pre mnohých archeológov veľmi kontroverznú, teóriu, že pravekí moderní ľudia sa mohli miešať s neandertálcami, teda iným poddruhom Homo sapiens. Kým ten neskôr vymrel, „človek z Rumunska“ sa vyvíjal do podoby dnešného človeka.

Trinkausov názor podporuje i to, že anatómia ľudského tela sa od tohto obdobia začala výrazne meniť.

Podľa Trinkausovej spolupracovníčky Mary Tilestonovej došlo k vzájomným kontaktom oboch poddruhov po tom, ako sa moderní ľudia rozšírili z Afriky. Krížili sa pritom nielen s neandertálcami v Európe, ale i s pôvodnými obyvateľmi ostatných svetových regiónov.

Testy DNA, o ktoré sa opierajú odporcovia Trinkausovej teórie, však neandertálske vplyvy na gény dnešného človeka nepotvrdzujú. No podľa profesora Cliva Gambla z britského archeologického centra sú síce genetické štúdie pomerne presvedčivé, ale stále nedostatočné. „Potrebujeme viac informácií a tie nám môžu poskytnúť aj pozostatky z Rumunska.

Príbuznosť s dnešným človekom je však nespochybniteľná. Spočíva predovšetkým v základných črtách tváre. „Od lícnych kostí smerom nadol však ich tvár bola podstatne väčšia ako naša,“ tvrdí Trinkaus. Svedčí o tom celková hmotnosť kosti aj štruktúra zubov.

MARIAN MAJER