FOTO – ČTK
Pražská Galéria Rudolfinum pokračuje v uvádzaní umenia súčasných čínskych tvorcov. Do 23. novembra je návštevníkom prístupná výstava Podivné nebe, ktorú spolu dva roky pripravovali riaditeľ galérie Petr Nedoma a kurátor Chang Tsong Zung z Hongkongu. Projekt obsahuje diela 42 autorov z Číny, Hongkongu a Taiwanu, z ktorých len traja žijú teraz v zahraničí. Vyše dvesto vystavených diel zahrňuje viac než tisíc snímok. Ich množstvo je preto také veľké, že v jednom projekte umelec použil sedemsto fotografií, povedal Petr Nedoma.
Súčasnej prehliadke predchádzala v Galérii Rudolfinum roku 1997 výstava Tváře a těla Říše středu, ktorá prezentovala čínske umenie deväťdesiatych rokov. O dva roky neskôr galéria hostila putovnú výstavu o súčasnom čínskom videoarte a roku 2001 vystavoval v Rudolfíne svoje snové krajiny maliar Čchiou Š-chua. Výstava, ktorá by sa venovala len súčasnej čínskej fotografii, bola podľa Nedomu v Európe v deväťdesiatych rokoch len jediná. Terajšia prehliadka v Rudolfíne je zrejme prvou samostatnou expozíciou venovanou čisto umeleckej fotografii.
Rozdiely medzi čínskym a európskym umením opísal Chang Tsong Zung. „Kým európska tvorba spela k dokonale realistickému zobrazeniu človeka, v Číne sa po stáročia realistické zobrazovanie považovalo skôr za užité umenie. Ak bol na obraze človek, bol vždy podriadený celku prírody,“ povedal. Súčasní čínski umelci venujú hlavnú pozornosť maľbe, inštalácii a videoartu, menej už sochárstvu a fotografii. Vynález fotografie zmenil moderné umenie aj v Číne. Hoci fotografia bola v krajine známa už krátko po svojom objave, umelci ju masívne používajú až od záveru minulého storočia. Rovnako ako v celej čínskej spoločnosti v 20. storočí aj vo fotografii je zrejmá úpenlivá snaha po modernosti, hovorí Chang.
Súčasnú čínsku fotografiu podľa neho charakterizujú tri prvky – ľudská postava sa dostáva do centra pozornosti umelca, iní pracujú s nostalgiou, smútkom za niečím minulým a ďalší sa zamýšľajú nad hlbšími, duchovnými až karmickými problémami človeka a sveta.
Názov Podivné nebe sa vzťahuje na to, že Číňania mali vždy päť svetových strán, pričom piata smerovala hore a život na zemi sa vtedy odohrával v podnebesí. Výstava by mala putovať po Európe, Nedoma by ju rád predstavil aj v čínskom prostredí.
(čtk)
