Šimon Peres je v politike židovského štátu od jeho vzniku. Začal ako minister obrany, skončil ako mierový vyjednávač. Urobil klasickú izraelskú politickú kariéru. Dnes jeho hlas málokto počúva.
Izraelčania sú zlostní pre mier, ktorý im priniesol len ďalšie zabíjanie. Jeho vlastná strana ho považuje raz za priveľmi doľava, potom zas priveľmi doprava.
Peresovi rozhodne nemožno uprieť snahu, hodiny vyjednávaní a bolestných kompromisov a viery. Z historickej perspektívy ich spolu s Jicchakom Rabinom zrejme urobil viac ako Jásir Arafat. Arafata však aspoň podľa televíznych záberov jeho vlastní zbožňujú.
Hovorí sa, že Arafata treba vymeniť. Je predstaviteľom starej éry a nesplnených sľubov. Pre veľa ľudí v Izraeli však sľuby nesplnil ani Peres. A nezaujíma ich, či vôbec mohol. Volebný debakel jeho strany signalizoval veľa.
Včera mu vyslovovali podporu osobnosti a mnohí naznačovali, že by sa mal do politiky vrátiť. Paradoxne tí, čo z nej odišli, alebo tí, ktorým vlastní ľudia povedali už nie.
Šimon Peres je najznámejšia izraelská holubica. Včera sa k nemu správali ako k ohrozenému druhu. Ak tomu Izrael uverí, primkne sa k jastrabom. Pre rovnováhu sveta to nie je dobrá správa. Izrael však potrebuje nových mierotvorcov. Éra Šimona Peresa sa totiž skončila, keď sa dohody z Osla zasekli. A to je už pár rokov.
