S osobnou asistentkou Janou chodí aj do divadla.
FOTO - AUTORKA
„Ivanka bola ako ostatné zdravé deti. Iba nevydržala dlho chodiť a pýtala sa na ruky. Odôvodňovali sme to únavou. V piatich rokoch sme s ňou začali chodiť po lekároch. Dlho nevedeli zistiť, čo jej je. Až určili diagnózu - fridreich, ktorá súvisí s miechou a je neliečiteľná. Akoby zabúdala robiť pohyby,“ hovorí jej matka Helena, ktorá je v obci starostkou. Vtedy učila na strednej priemyselnej škole, kde jej kolegovia vychádzali v ústrety. Keď potrebovala odviezť Ivanu do školy, dostala vždy voľno.
Vždy večer sa Juríkovci radili, kto pôjde s Ivanou na druhý deň do školy. „Vedeli sme si to zorganizovať,“ hovorí matka. Ťahala ju s vozíkom po schodoch, alebo ju nosila.
Na gymnáziu Ivana zmaturovala na samé jednotky. Logické myslenie má vynikajúce. Zapísala sa na bakalárske štúdium Ekonomickej univerzity do Nových Zámkov. V škole odmietala, aby jej učitelia zľavovali z nárokov. Ako bakalárka pokračovala na rovnakej univerzite v Bratislave individuálnym štúdiom. Mladšia sestra Lucia, ktorá má rýchlejšie prsty, jej pomáhala písať školské texty na počítači.
„Mali ste vidieť v jej očiach radosť, keď urobila štátnice,“ spomína rodina. Dvadsaťštyriročná Ivana dnes robí doma pre súkromnú pekársku firmu štatistiku. Úlohy jej posielajú, alebo si ich chodí s osobnou asistentkou zobrať. Práca jej trvá dlhšie, zapĺňa aj víkendy.
Ivana chce žiť vlastný život. Nezniesla by, aby jej matka kvôli nej zostala doma. S osobnými asistentkami, ktorými sú dievčatá v jej veku, chodí aj do divadla. Posilní ju vždy liečenie v Kováčovej, kam sa o pár dní chystá. A stále energicky plánuje: „Chcem sa naučiť vyrábať webové stránky na internete.“
