Po krásnom neskorom večere, čo pripravili Slovenky svojim fanúšikom v zápase s Ruskom (stretnutie prenášal český kanál Galaxie), prežili naše dievčatá „noc dôchodkýň“. Spánok nechodil, ani keby sa rozkrájali. Po víťazstve sa prirodzene dlhšie než je zvykom vytešovali. Večerali po polnoci. Kapitánka Alena Kováčová si so stiahnutým žalúdkom zobrala niečo málo na tanier do izby.
„Vedela som, že nezaspím. Poznám sa. Na mňa takéto stretnutia, v Eurolige a reprezentácii, pôsobia obzvlášť emotívne. Pred stretnutím sa vždy úžasne sústreďujem. Vtedy by ste zo mňa nedostali ani slovo, okrem dobrý deň. V klubovej súťaži nasleduje deň oddychu. Môžem dospať. Tu to nejde. Myslela som si, že som sama v takejto situácii. Odvedľa som zrazu začula televízor. Jana Lichnerová s Maťou Luptákovou na nejakom domácom kanáli sledovali zápas Grékyň s Češkami. Pridala som sa k nim. Tam sme jedným okom pozerali, druhým sa na seba šťastne ‘vyškierali‘ a kecali.“
Unavené, ale mozog pracoval ako stroj. „Slovne sme si prihrávali, bránili Baranovovú, strieľali cez Stepanovovú, premieňali ‘ušká‘, organizovali obranu. Prenos sa skončil, skúsila som opäť zaspať. Nešlo to za živý svet. Nerobím to rada, ale išla som zobudiť lekára výpravy doktora Mračnu, aby mi dal niečo na zaspanie. Stalo sa, spala som potom ako drevo. Ráno, teda po pár hodinách ‘mŕtvolnej Kováčovej‘ som bola ako mátoha. Takto som išla na predpoludňajší ľahký tréning,“ priznala sa kapitánka našej reprezentácie.
Podobné problémy malo dosť basketbalistiek. Aklimatizácia je vážna vec. Lekár výpravy mal nečakanú nadrannú pohotovosť. Alena si posťažovala, že je v izbe sama. Veľmi jej chýba Čiko. Daniela Číkošová musela pre zranenie odcestovať domov. Prvú esmesku po výhre od Rusiek dostala práve od výbornej kamarátky a bývalej spoluhráčky z Ružomberka. Potom ďalších sedemnásť. „Nielen od blízkych. Tiež od úplne neznámych ľudí. Napríklad z Košíc. Niekde si zohnali moje číslo. Potešilo.“
Po prehre so Španielskom prišla esemeska najskôr od niekoho. Alena meno nepovedala. Iba sa trochu začervenala. Ľahko si domyslieť. Kováčová je dáma. Súkromie si chráni. Druhá správa zasvietila na mobile od Čika. A koniec. „Ten nepomer je pre Slovákov typický. Po prehre by slovko z domu možno potešilo ešte viac. Veta povzbudenia má čarovnú moc.“
Po zápase s Ruskami dostal rýchlu textovú správu aj manažér tímu Roman Adamčík. Nečakanú. Blahoželal mu zástupca televíznej stanice Galaxie. Oznámil, že stotisícový poplatok za prenos a nasledujúci so Španielskom ruší. Za odmenu. Rusky v Európe málokto zdolá. Pre nás z bývalej spoločnej republiky má víťazstvo nad nimi obzvlášť sladkú príchuť.
