BRATISLAVA - Slovensko sa svojou ochotou žiť na dlh začína viac podobať vyspelému svetu. Objem úverov poskytnutých domácnostiam bankami sa od roku 1999 zdvojnásobil približne z 35 miliárd na 70 miliárd v tomto roku. V prípade hypotekárnych úverov ide o ešte väčší skok, keďže možnosť založiť úver nehnuteľnosťou je na slovenskom bankovom trhu novinkou.
Rastúci trend sa týka aj spotrebných úverov. Kým v roku 2001 banky poskytli domácnostiam na spotrebné účely 2 miliardy, tento rok to už bolo takmer 7 miliárd. Dôvody sú vo vyššej otvorenosti bankového trhu a jeho celkového ozdravenia. „Banky sa v minulosti orientovali prakticky len na úsporné produkty. Úvery poskytovali len veľmi nerady alebo vôbec,“ hovorí Ján Tóth, analytik INGBank. Prístup k úverom pre bežných ľudí komplikovali okrem vysokých úrokov aj prísne podmienky a potreba niekoľkých ručiteľov.
Aj keď získať úver dnes už nie je také ťažké a drahé, stále si Slováci nepožičiavajú toľko ako Európania alebo Američania. Dokonca možnosť kupovať si viac, ako dovoľuje peňaženka, využívajú viac aj naši susedia. Dvakrát toľko ako Slováci si požičiavajú Poliaci, Česi o tretinu viac. Kým na Slovensku je podiel úverov na HDP len šesť percent, v Nemecku je to 45 percent a v Holandsku až 69.
Dôvody, prečo si ľudia na Slovensku požičiavajú menej, majú sčasti psychologické pozadie, ide najmä o strach pred stratou pracovného príjmu. Okrem toho, ľudia si uvedomujú cenu peňazí a neradi preplácajú. Podľa ekonómov nie je príčinou nízkej zadlženosti len opatrnosť a tradícia. Svoju úlohu zohráva ešte stále slabá rozvinutosť trhu. „Ponuka retailových produktov nie je stále dostatočná,“ myslí si Tóth. Podľa neho dlhové produkty ponúkané domácnostiam nie sú dostatočne kvalitné a konkurencia v tomto segmente by mala ešte vzrásť. Marže bánk by mali súčasne poklesnúť.
Počet bankových kariet na Slovensku v roku 2002 bol 2,4 milióna. Podľa prieskumu GfK Slovakia z prvej polovice roka využíva kreditnú kartu na nákup spotrebného tovaru necelé percento populácie a spotrebný úver necelé 4 percentá. Je to najmenšie číslo z okolitých krajín strednej Európy.
Nielen domácnosti, ale aj banky sú opatrné. Skôr než poskytnú akýkoľvek úver, klienta si preverujú. „Sledujeme výšku príjmu klienta, či je pravidelný, celkovú bonitu klienta a skúsenosti s ním,“ informuje Koňárová. Okrem toho banky pristupujú na otvorené konanie s klientom, ktoré má charakter skôr poradenskej činnosti. „Pred poskytnutím úveru sa klient dozvie skutočnú cenu úverov vrátane poplatkov. Zároveň, ak je poradca presvedčený, že príjmy klienta nepostačujú na splácanie úveru, odporučí mu radšej si úver nebrať alebo znížiť. Rozhodnutie je však na klientovi,“ pokračuje Koňárová.
Najpopulárnejším spôsobom na zaobstaranie si spotrebného tovaru na Slovensku je splátkový predaj. Tento spôsob financovania nákupu využíva v súčasnosti šestina obyvateľov Slovenska.
1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | |
Objem úverov poskytnutých domácnostiam (v mil. Sk) | 35 945 | 40 938 | 48 855 | 58 510 | 71 272 |
kontokorentné | 388 | 373 | 533 | 1330 | 1951 |
spotrebné | 3805 | 3 174 | 2 044 | 6620 | 6 949 |
hypotekárne | 122 | 1099 | 4 452 | 11 249 | 17 633 |
Zdroj: NBS |