„Hromadné skupovanie pôdy ani nie je možné,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajlíková. Pôda, a aj ostatné nehnuteľnosti, budú po vstupe do Európskej únie chránené proti nákupu zahraničnou osobou. „Obmedzenia budú trvať sedem rokov a počas nich nemôže byť uzatvorená žiadna platná kúpno-predajná ani darovacia zmluva,“ pripomenula hovorkyňa.
Výnimku, teda možnosť vlastniť pôdu, dostanú zahraniční poľnohospodári, ktorí na Slovensku farmárčia aspoň tri roky. „Takýchto záujemcov bude veľmi málo,“ myslí si Czajlíková. Na ministerstve vedia zatiaľ o piatich.
Ak záujem zostane skutočne slabý, nebude dôvod ani na dramatické zdražovanie pôdy. Rast cien sa zrýchlil v poslednom roku a je za ním skôr formovanie domáceho trhu. „Poznám viacerých roľníkov, ktorí okolo svojich pozemkov skupujú novú pôdu,“ hovorí Robert Balog, majiteľ realitnej kancelárie v Šali. „Nedávno nás kontaktoval záujemca zo zahraničia a bol prekvapený, aké vysoké sú na Slovensku ceny. Konečne sa pôda prestala predávať pod cenu.“
Ako rýchlo dokážu rásť ceny, mohli zistiť majitelia bytov, ktorí investovali v poslednom roku. „Pod jeden milión sa už byt v Bratislave nedá kúpiť, takisto dom do 50 kilometrov od Bratislavy nestojí menej ako dva milióny,“ hovorí Jaroslav Dolnák z realitnej kancelárie v Bratislave. Predpokladá, že zdražovanie sa spomalí, a to napriek blízkosti vstupu do únie. Európania zrejme nebudú mať o slovenský bytový fond príliš veľký záujem.
To, čo z trhu nehnuteľností môže zaujať, sú chaty a chalupy. Londýnsky týždenník Observer nedávno publikoval článok o veľkom záujme Britov vlastniť usadlosť v zahraničí. Upozornil, že práve stredná Európa ponúka veľmi výhodný pomer kvality a ceny. „V poslednom roku zaznamenávame prítomnosť zahraničných maklérov s takouto ponukou,“ povedal Dolnák. Aj na tomto trhu teraz vládne domáci dopyt, ktorý už dokázal znásobiť ceny. „Pred pár rokmi sa kupovali chaty rádovo za stotisíce. Teraz takmer ktorákoľvek chata, kdekoľvek na Slovensku, nestojí menej ako milión,“ dodal.
Vlastníctvo chalupy Slovensko, na rozdiel od Poľska alebo Česka, nijako neobmedzuje. Vyjednávači dospeli k názoru, že prechodným obdobím by ohrozili prílev zahraničných investícií. „Najprv sme to chceli obmedziť na horské oblasti, aby si nekupovali hotely, ale potom sme prišli na to, že Slováci nemajú peniaze, aby investovali do hotelov,“ vysvetlil Harvan z ministerstva financií, ktorý bol v tíme slovenských vyjednávačov.
