BRATISLAVA – V Európe v poslednom čase silnejú varovania pred neschopnosťou ľudí splácať svoje obrovské dlhy. Na Slovensku takáto hrozba zatiaľ nie je. Aj tu ľudia síce čoraz viac využívajú ponuky bánk a splátkových predajcov, no zadlženosť Slovákov je oproti obyvateľom bohatších krajín výrazne nižšia.
„Národná banka Slovenska zatiaľ nevyjadrila znepokojenie nad rastúcou zadlženosťou rodín a možným negatívnym vplyvom na ekonomiku,“ povedal pre ČTK hovorca centrálnej banky Igor Barát.
Úvery domácností, ktoré si zobrali v bankách, predstavujú na Slovensku šesť percent hrubého domáceho produktu. V Česku je to osem, v Maďarsku deväť a napríklad v Nemecku 45 percent. „Vysoká miera nezamestnanosti a neistý príjem sú dôvody, prečo ľudia nechcú brať na seba záväzky,“ myslí si Lýdia Koňárová z Ľudovej banky.
Banky vďaka opatrnosti pri poskytovaní úverov zatiaľ nemajú väčšie problémy s neplatičmi. Platí to i pre hypotéky – najnovší hit medzi úverovými produktmi. „Zatiaľ sa nestalo, že by sme museli pri hypotekárnom úvere siahnuť na založenú nehnuteľnosť,“ povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Eva Guttlerová.
Ľudia sú pri dodržiavaní splátok podstatne dôslednejší ako podniky. Štatistika Národnej banky ukazuje, že podiel zlých úverov je v prípade domácností päť percent, pri firmách je to šesťnásobne viac. Ozdravovanie ekonomiky, znižovanie úrokov a rast zamestnanosti napovedajú, že ochota ľudí kupovať na dlh bude rásť.
V Európe, kde sú úroky podstatne nižšie ako na Slovensku, sa zadlženosť ľudí stáva problémom. V susednom Česku na riziká nesplácania upozornil Medzinárodný menový fond. Varujú pred ním aj ekonómovia vo Veľkej Británii, Francúzsku či Belgicku. (tc, jj, čtk)
