
Mandle si vyžadujú krátku stratifikáciu. FOTO – ARCHÍV
V súčasnosti sa semenné podpníky uplatňujú najmä pri rozmnožovaní kôstkovín, orechov a mandlí. Jablone sa štepia prevažne na vegetatívne podpníky, no hrušky najmä na semenné podpníky z hrušky. Aby semená boli schopné klíčiť, musia mať okrem vitálneho zárodku aj ukončený hlboký pokoj. To umožňuje stratifikácia, ktorá môže prebehnúť buď v prirodzených podmienkach (v pôde), alebo v umelom prostredí.
Ukončovanie hlbokého pokoja je spojené so zložitými biochemickými a fyziologickými premenami. Vyžaduje si prítomnosť vlhkosti, kyslíka a nižších teplôt (0 až 8 stupňov C). Technicky sa dosahuje prevrstvovaním alebo premiešaním vlhkých semien so sterilným vlhkým jemným riečnym pieskom, prípadne jemnozrnným agroperlitom s prídavkom surovej rašeliny alebo machu. Veľkovýroba stratifikuje obyčajne v boxoch s kontrolovanou teplotou. Vlhké semená sú premiešané s vlhkým stratifikačným substrátom v pomere 1 : 3 až 5 a uložené v hrobli s výškou do 0,5 metra. Záhradkári striedavo vrstvia vlhký stratifikačný substrát s vlhkými semenami vo väčšom neglazovanom kvetináči z vypálenej hliny alebo v drevených debničkách, ktoré majú na dne otvory na odtečenie prebytočnej vody. Zakryté stratifikačné nádoby ukladajú buď v chladných pivniciach, alebo vo vonkajších vodomerných šachtách. Niekedy sa stratifikačné nádoby aj zakopávajú do pôdy či do studených parenísk, no tento spôsob sťažuje kontrolu. Pred stratifikáciou treba suché semená 2 až 3 dni namáčať v pitnej vode.
Čas stratifikovania závisí od botanického druhu, odrody a podmienok stratifikácie. Nikdy nestratifikujme zmes semien z rôznych odrôd, lebo ukončovanie hlbokého pokoja bude nejednotné. Najkratšiu stratifikáciu vyžadujú orechy a mandle (do 60 dní). Stredne náročné sú semená jadrovín a marhúľ (do 100 dní), broskyňomandlí (3 až 4 mesiace), broskýň (4 mesiace a viac), sliviek a myrobalanov (do 5 mesiacov). Najnáročnejšie sú semená vtáčnic (plané čerešne) a mahalebiek, ktoré potrebujú stratifikovať pol roka a dlhšie. Pre jarný výsev treba preto najnáročnejšie druhy stratifikovať už koncom septembra až začiatkom októbra, najmenej náročné koncom januára až začiatkom februára. Priame jesenné vonkajšie výsevy nestratifikovaných semien v našich podmienkach sú spoľahlivé len pri orechoch, mandliach a niektorých marhuliach.
Priebeh stratifikácie treba pravidelne kontrolovať, podľa potreby zalievať a prevzdušňovať. Ukončená stratifikácia sa prejavuje praskaním semennej škrupiny a klíčením. Semená sejeme čo najskôr, aby sme využili zimnú vlahu a dlhé klíčky semená neznehodnotili. Keď je to potrebné, rast klíčkov prerušia teploty mierne pod bodom mrazu (do 2 stupňov), nižšie teploty môžu semená poškodiť.
Ing. ŠTEFAN NITRANSKÝ, CSc.