Berlín 19. septembra (TASR) - Pašovanie ľudí do krajín EÚ nadobudlo rozsah, ktorý vzbudzuje obavy. Organizované bandy prepašujú denne v priemere tisíc ilegálnych prisťahovalcov z východnej a juhovýchodnej Európy, Ázie a Afriky, napísal dnes nemecký denník Berliner Zeitung s odvolaním sa na zdroje z prostredia tajných služieb.
Spolkový kriminálny úrad (BKA) vo Wiesbadene však upozornil, že počet nepovolených prekročení nemeckých hraníc z Poľska a ČR sa značne znížil. V roku 2002 sa pokúšalo dostať do Nemecka ilegálne 44.362 ľudí, čo je o 17,2 percenta menej ako v predchádzajúcom roku a najmenej za ostatných desať rokov.
Podľa denníka zlepšená ochrana hraníc zo strany kandidátskych krajín, ktorú sčasti financovala EÚ, sa prejavuje nielen menším počtov chytených utečencov. Ďalším dôkazom je aj skutočnosť, že pašerácke trasy sa posunuli viac na juh. Väčšina ilegálnych migrantov používa teraz suchozemskú trasu cez Rakúsko alebo morskú trasu cez Taliansko.
Na iba 100-kilometrových slovensko-rakúskych hraniciach sa počet dolapených utečencov v ostatných dvoch rokoch strojnásobil asi na 10.000 osôb za rok. Zvýšil sa aj nápor na hranice Rakúska s Nemeckom, na ktorých počet ilegálnych prechodov prvýkrát prekročil bilanciu zadržaných z česko-nemeckých hraníc.
Najväčší podiel utečencov tvoria ľudia z Ázie, Ruska a štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Podľa ruských tajných služieb čakajú momentálne v tejto oblasti na možnosť cestovať nelegálne na Západ asi tri milióny ľudí. Ich trasa vedie spravidla cez tzv. čierny trojuholník Moskva-Minsk-Kyjev.
Moskva býva pre mnohých migrantov východiskovým bodom, kde nadväzujú kontakty s pašerákmi. Kto má dosť peňazí, kúpi si falošný pas - ceny sa pohybujú od 5000 do 16.000 eur v závislosti od cieľovej krajiny. Z Moskvy nasmerujú pašeráci svojich zákazníkov najprv do Minska alebo Kyjeva. Z Minska pokračuje cesta cez Bulharsko a Poľsko do EÚ, z Kyjeva vedú trasy cez Rumunsko, Balkán, Bulharsko, Albánsko, Slovensko a ČR do schengenského priestoru.
Rastie aj brutalita pašerákov, ktorí utečencov okradnú a vysadia ďaleko od dohodnutého cieľa. Počítajú aj so smrťou mnohých ľudí, ktorých napchajú do kontajnerov alebo zhrdzavených lodí. Pašeráci sa pritom môžu cítiť v bezpečí, konštatuje Berliner Zeitung. Máloktorý utečenec je ochotný spolupracovať s vyšetrovateľmi a ich vedomosti o pašeráckych organizáciách bývajú len útržkovité.
