záležitosťou ako racionálnou voľbou.
„Radšej výplata v švédskych korunách, ako podpora v nezamestnanosti v eurách,“ hlásali slogany švédskej kampane proti prijatiu eura. Švédi sa okrem rastu nezamestnanosti báli, že by vstup do menovej únie ohrozil ich tradične silný sociálny štát. Tak by prišli o nespočetné výhody. Dodržiavanie prísnych kritérií v rámci menovej únie by totiž vládu prinútilo prehodnotiť svoje výdavky.
V otázke eura je rozdelená aj Veľká Británia. Tamojší euroskeptici argumentujú klesajúcim ekonomickým rastom v krajinách eurozóny. Za príklad uvádzajú Španielsko, kde sa po zavedení eura znížil hospodársky rast na 1,9 percenta. Pred vstupom do menovej únie v roku 1999 bol ešte vyše štyri percentá.
Okrem toho Briti kritizujú nákladný dôchodkový systém krajín eurozóny. Pripojenie sa k menovej únii a znášanie ich nákladov by bolo podľa euroskeptikov pre Britániu katastrofou. „Ak dnes pripadá na každého Brita 5-tisíc libier národného dlhu, po pripojení sa k eurozóne by to bolo až 30-tisíc,“ hovoria euroskeptici. Vstup do únie prirovnávajú k deleniu sa o svoj bankový účet s krachujúcim susedom.
Európa skutočne čelí dôchodkovej kríze spôsobenej starnúcim obyvateľstvom. Náklady na vyplácanie dôchodkov nadmerne zaťažujú štátne rozpočty. Krajiny eurozóny sú nútené neprekračovať schodok rozpočtu o viac ako 3 percentá, vlády preto musia hľadať škrty inde, čo môže byť na úkor v iných oblastiach. „Euro zruinuje naše školstvo a zdravotníctvo,“ obávali sa Švédi v predreferendovej kampani.
Okrem ekonomických existujú proti euru aj menej racionálne, zato však funkčné argumenty. Dôraz na stratu národnej identity spolu so zaniknutím národnej meny bol na úspešnom ovplyvňovaní verejnej mienky pri referendách vo Švédsku a Dánsku. Veľkú Britániu pri eurootázkach tiež v nemalej miere ovplyvňuje národná hrdosť a sklon k izolacionizmu.
Stotožnenie sa s eurom stále nie je bežným v krajinách, kde sú bankovky a mince už tretí rok v obehu. Podľa výskumov až 91 percent Talianov stále počíta v lírach. Sám Berlusconi pre zahraničnú tlač povedal: „Odkedy sú ceny v eurách, pri nákupoch musím rozmýšľať dvakrát.“
Po eure prišli ťažkosti
Španielsko
V roku 1999 bol ekonomický rast 4,2 percenta, po vstupe do EMÚ poklesol pod dve percentá. Ceny mäsa a rýb sa zvýšili o 30 percent, zeleniny o štvrtinu. Až 98 percent Španielov prisudzuje rast cien euru. Jednotnú menu nazývajú aj „redondo“ zo španielskeho redondeo, čo znamená zaokrúhľovanie smerom nahor. Len štvrtina Španielov myslí a počíta v eurách, zvyšok sa stále nepreorientoval z pesiet.
V roku 1998 malo Portugalsko dvakrát vyšší rast HDP ako eurozóna, kombinovaný s nízkou mierou inflácie. V roku 2002 bol ekonomický rast len 0,2 percenta, čo je tretia najnižšia v eurozóne. Vyše štvorpercentná inflácia Portugalska v roku 2001 bola druhou najvyššou v eurozóne.
Francúzsko
Cena spotrebiteľského koša vzrástla o 10 percent, v posledných 2 rokoch cena niektorých komodít vzrástla aj o 40 percent. Deficit rozpočtu presahuje povolené tri percentá. Francúzska vláda odmietla plniť záväzky z Paktu stability a rastu s odôvodnením, že majú iné priority.
Najväčším problémom je vysoká miera inflácie. Talianski spotrebitelia dokonca protestujú proti enormnému rastu cien v niektorých obchodoch a reštauráciách a bojkotujú ich služby. Napríklad pohár piva zdražel v Taliansku o 76 percent, chlieb o 19 percent. Takmer všetci Taliani v duchu kalkulujú svoje nákupy v lírach.
Rakúsko
Až 85percent Rakúšanov si myslí, že ceny sa zo zavedením eura zvýšili. Spotrebiteľské organizácie zaznamenávajú početné sťažnosti na rast cien. Podľa nich ceny v niektorých prípadoch vzrástli až o 158 percent. Kým ich ekonomický rast v rokoch 1993 až 1998 dosahoval dve percentá, v roku 2002 to bolo už len 0,75 percenta.
Belgicko
Po vstupe Belgicka do menovej únie prudko klesol ekonomický rast: z 3,2 percenta v roku 1999 na 0,7 percenta v roku 2001. Krajina má extrémne vysokú zadlženosť – až 105 percent HDP.
Holandsko
V roku 2002 sa výrazne znížili celkové súkromné investície – až o 74 percent. Euro prinieslo aj jasne vyššiu infláciu: v rokoch 1993 až 1998 bola 1,7 percenta. V roku 2002 už bola dvojnásobná – 3,9 %.
Ceny ovocia a zeleniny vzrástli od zavedenia eura až o 95 percent. Grécke ministerstvo financií, sa pokúsilo proti takýmto enormným cenovým nárastom bojovať. Špeciálni cenoví inšpektori majú kontrolovať ceny základných potravín, akými sú napríklad pitná voda.
Spracované podľa www.no-euro.com
Čo by znamenal vstup do EMÚ pre SR:
Strata vlastnej menovej politiky
Znamená to, že kľúčové úrokové miery v ekonomike, ktoré teraz určuje NBS, by spadali pod kompetenciu Európskej centrálnej banky. Tá je tvorcom jednotných úrokových mier a určuje ich podľa vývoja ťažiskových ekonomík. Problém nastane, ak dochádza k regionálnym rozdielom v rámci eurozóny. Tá istá úroková miera môže v krajinách s rýchlym ekonomickým rastom pôsobiť až príliš stimulačne, kým v stagnujúcej ekonomike brzdí hospodársky rast.
Strata vlastnej meny
Mala by za následok zánik koruny ako samostatnej meny, bez jej kurzových pohybov. Kurz meny sa pohybuje v závislosti od stavu ekonomiky afázy, v ktorej sa nachádza. Mechanizmom menových kurzov možno korigovať želaný ekonomický vývoj, ovplyvňovať jeho rast a zamestnanosť. Prijatie eura by teda znamenalo odstránenie devízového rizika, ale aj vzdanie sa regulačného mechanizmu devízových kurzov. (tc)
