BRATISLAVA – So žiadnou politickou stranou nesympatizuje 33 percent ľudí. Ukázal to posledný prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky. Nedôvera k politikom a politickým stranám narástla od januára o sedem percent.

Dlhodobý nárast nevoličov na Slovensku potvrdil aj sociológ Pavol Haulík z agentúry MVK. Voliči sa podľa neho odkláňajú od strán v závislosti od rôznych káuz. Predpokladá preto, že po lete by mohlo nerozhodnutých voličov pribudnúť zo strán, ktoré boli v politike „exponované“, ako SDKÚ a ANO.

Strana ANO získala podľa Haulíka pred letom voličov svojím dôrazom na liberálne zásady, keďže od nich upustila, mohla by stratiť aj preferencie. Najsilnejšia vládna strana SDKÚ sa zase zaplietla do káuz, aké vo svojej histórii ešte neriešila.

Prieskum ÚVVM zároveň ukázal sociálnu príčinu poklesu dôvery v politikov: medzi tými, ktorí nesympatizujú so žiadnou stranou, je veľa prívržencov Komunistickej strany. „Elektorát KSS sú outsideri spoločnosti, na ktorých dopadli porevolučné zmeny najťažšie,“ vysvetľuje Marchevský. Ďalšími nerozhodnutými a nevoličmi sú ľudia žijúci v obciach s najviac dvoma tisícami obyvateľov, najmä tridsiatnici a vo veľkej miere nezamestnaní.

Pokles záujmu ľudí o politiku má podľa českého sociológa Hartla aj iný dôvod: „Keby sa v krajine objavil nejaký výrazný spoločenský konflikt, atmosféra sa vyjasní, ľudia sa postavia na jednu alebo na druhú stranu.“ V podobnej situácii bolo Slovensko počas vlády Vladimíra Mečiara. „Vtedy ste na tom boli svojím spôsobom dobre,“ povedal Hartl.

Samotní politici si stratu dôvery a záujmu o ich prácu uvedomujú. „Mali by sme sa sami nad sebou zamyslieť a pokúsiť sa zosúladiť slová s konkrétnymi činmi,“ hovorí poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý. Podľa Galbavého politika vyznieva tak, že „nie verejný záujem je pre politikov prioritou“.

Podobný sebakritický názor má poslanec za ANO Jozef Banáš: „Politici viac riešia svoje problémy ako problémy občanov.“

Ich kolegyňa z parlamentu, poslankyňa za Smer Monika Beňová, tvrdí: „Ľudia sú možno znechutení spôsobom politiky, aký je na Slovensku.“

Naopak, poslanec za HZDS Sergej Kozlík považuje pokles záujmu o politiku za prirodzený. „Ľudia postupne prenášajú svoj záujem do osobných aktivít. Porevolučný záujem o politiku, ktorý prevyšoval bežný priemer, vystriedalo možno aj sklamanie, ale zároveň ide o zdravý a prirodzený vývoj. Ekonomické aj sociálne vzťahy už nebudú prechádzať takými revolučnými zmenami, a politika bude zaujímať čoraz menej ľudí.“ (haj, miš)

Akých politikov by chceli ľudiaKtoré z nasledujúcich charakterových vlastností, schopností a predpokladov musí mať politik, ak má mať vašu dôveru (údaje sú v percentách):

september 2003