BRUSEL - Európska komisia včera zverejnila svoju oficiálnu pozíciu pred rokovaním Medzivládnej konferencie o návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie, ktorá sa začne 4. októbra. Aj keď komisia podľa svojho predsedu Romana Prodiho súhlasí s 90 percentami textu, k návrhu má niekoľko pripomienok.
Zopakovala doterajšie výhrady proti textu ústavy, ktorý vypracoval Konvent o budúcnosti Európskej únie. Naďalej trvá na tom, aby každá krajina rozšírenej Európskej únie mala svojho komisára. Odmietla tiež návrh Konventu, ktorý chcel, aby od roku 2009 malo v únii hlasovacie právo len 15 komisárov a ostatní by disponovali len poradným hlasom. Týmto návrhom chce Konvent zefektívniť prácu únie. Odporcovia tohto návrhu, medzi nimi aj Slovensko, však hovoria, že by vznikli dve skupiny komisárov.
Komisia preto navrhla, aby aj v budúcnosti mali rovnoprávne zastúpenie všetky členské krajiny EÚ, pričom komisári by boli rozdelení do skupín podľa jednotlivých príbuzných oblastí. Tieto skupiny by v príslušných otázkach prijímali rozhodnutia. O strategických otázkach by rozhodovalo celé kolégium.
Komisia chce tiež rozšíriť väčšinové hlasovanie do niekoľkých ďalších oblastí (rozpočet, boj proti podvodom či daňovým únikom). Požaduje tiež vyjasnenie postavenia a právomocí prezidenta Európskej rady, ministerských formácií v Rade EÚ.
Komisia si tiež želá, aby sa v texte ústavy posilnila koordinácia hospodárskych politík a najmä zjednodušil spôsob, akým bude možné ústavu v budúcnosti meniť.
Navrhovaný systém vyžaduje totiž pri akejkoľvek zmene jednomyseľnú dohodu a následnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách.
Komisia bude na medzivládnej konferencii prítomná len ako štatista, o ústave rozhodnú členské štáty. Jej príspevok, dosť blízky postojom mnohých malých krajín a naopak vzdialený želaním tých veľkých, bude však používaný ako inšpirácia a argument.
(mik, čtk, tasr)
