Chvíľkový oddych Komárňancov. Tréner Tibor Soós (na člne) podáva občerstevenie. Sprava sú Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
a Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Konštantín Alexejenko, žartovné poznámky trénera Tibora Soósa mali, ako vždy, hlboký zmysel. Zo štvornásobných svetových šampiónov chýbal Juraj Bača. Zostal u rodiny v USA a išiel si obzrieť na Floridu miesto zimného sústredenia posádky. Šéftréner Pavel Blaho, muž oveľa viac v pozadí než v popredí skvelých úspechov, bol ešte na cestách. S precíznosťou a neskutočnou obetavosťou bdel nad tým, aby všetky lode z ďalekého Gainesvillu prišli v poriadku.
Soós nezvládol divadlo
Slovenská loď pripravila na jazere Lanier, na ktorom bola regata olympijských hier 1996 v Atlante, súperom hotový kanoistický Trafalgar. Najmä na tísícke zmietli konkurenciu ako admirál Nelson Napoleonovu flotilu. Najstarší z komárňanského štvorzáprahu Michal Riszdorfer hovoril, že prosili trénera Soósa, aby im aj v prípade víťazstva zásadne vyčítal chyby. „Aj som na nich spustil. Keď som zbadal ich vyjavené tváre, vedel som, že mi tento teáter nezhltli. Tá jazda totiž nemala chybu. Bol to najlepší taktický výkon, aký som v živote videl,“ chválil Soós.
Náš štvorkajak si udržoval do 750 metrov veľmi tesný náskok. Vtedy posledný v lodi Juraj Bača zvolal silnejšie „hop“, „háčik“ – prvý v lodi Richard Riszdorfer preradil na šiesty rýchlostný stupeň. Na dvesto metroch urobili Komárňanci na druhých Maďarov vyše sekundu. Ak hľadáme analógiu v športe, tak Etiópčan Haile Gebrselassie pri svetovom rekord na 10 km 26:22,75 min v Hengele roku 1998 bežal posledné kolo za 57,1 s, záverečnú dvojstovku za 27 sekúnd.
„My sme si to rozplánovali. Rozjazdu sme začali pomaly a ledva sme zdolali Španielov, semifinále napálili rýchlo. V cieli sme sotva lapali dych. Finále teda muselo byť akurátne,“ s ľahkosťou sa chvastal najmladší z posádky Erik Vlček.
Vďaka šéftrénerovi
Slovo si opäť zobral Tibor Soós. Kvetnato opisoval vynikajúce podmienky, ktoré mali jeho zverenci v Atlante. Najskôr prehovoril vážne. „Všetko vymyslel, prepracoval Palo Blaho, najväčší športový fanatik, akého som kedy poznal. Mňa chválite, velebíte. Ja sa pri tom neživím kanoistikou (Soós je podnikateľom – pozn. red.). Šampionát bol pre mňa krásnou dovolenkou s dávkou adrenalínu.“ Slovenský štvorkajak mal nadštandardné podmienky. „Bývali sme v prenajatom dome pri rieke s asi 750-metrovým výborným úsekom na jazdenie. Stravu sme mali skvelú, čo nám chýbalo, sme si urobili sami. Mali sme skvelého správcu i domovníka. Riči Riszdorfer dokonca každé ráno pozametal lístie na priedomí. Odporúčam ho do pozornosti všetkým slovenským vydajachtivým devám. Chlapec do voza i do koča,“ pokračoval Soós už svojím štýlom.
Máme majstrov, ale nie dráhu
Kouč v Atlante dovolenkoval, chlapci dreli. Teraz majú oni právo na oddych, Soós sa bude hrabať v papieroch, či mu firmy prosperujú. Riči Riszdorfer chce ísť k moru. „Ale bez akejkoľvek lode,“ zakázal Soós. Michal Riszdorfer hovoril o voľných dňoch opatrnejšie. „Nebude ich veľa. Všetci študujeme. Ja na fakulte telesnej výchovy a športu končím, Erik sa tiež prehupol do druhej časti štúdia tam kde ja, brat Riči zase úspešne pokračuje na vysokej poľnohospodárskej v Nitre. Dovolím si teda malé vyhlásenie: páni profesori, buďte k nám zhovievaví, budeme sa učiť ostošesť. Zatiaľ berieme kanoistiku smrteľne vážne, štúdium takisto. Zadky si v lodi predsa nebudeme drať do smrti. V civilnom živote túžime byť rovnako dobrí ako na vode.“
Zväzový šéf Alexejenko tiež prosil. Vonkoncom nie žartom. „Už by sme radi na Slovensku usporiadali aj nejaké veľké kanoistické preteky. Svet nás uznáva, my sa doma vo vážnej súťaži nemáme kde predstaviť. Na Slovensku niet dráhy s medzinárodnými parametrami. Zrejme si ju zaslúžime.“ Nehanbil sa zdôrazniť: „Prosíme, kto môže, nech pomôže.“
PETER FUKATSCH
