Afganec a jeho mobilný telefón. FOTO – TASR/AP

Afganistan už ďalej nechce byť najzaostalejšou krajinou sveta, nechce však ani prísť o svoju kultúru, tradície a predovšetkým islam„To je čo? Vodka? Pozor, tu ste v islamskej krajine. Nech vás nikto nevidí,“ colník na medzinárodnom kábulskom letisku bol k nemeckému novinárovi zhovievavý. Za Talibanu by takéhoto hriešnika prinajmenšom poslali späť do Európy.

Dnes sa sami islamskí duchovní bijú medzi sebou, čo si má Afganistan nechať od cudzincov páčiť, čo im má tolerovať a čo je krajne nebezpečné. A nejde len o cudzincov. Do krajiny sa po rokoch vracajú tisícky afganských emigrantov. Prinášajú so sebou nové zvyky, oblečenie, jedlo, vzťah k ženám i modernú techniku.

Z diskusie vo vysokých politických kruhoch, kde hrá ústrednú úlohu i duchovenstvo, cítiť, že Afganistan stojí na rázcestí. Chce skončiť s povesťou jednej z najzaostalejších krajín sveta, potrebuje pomoc technicky vyspelých krajín, ale bojí sa o svoju kultúrnu svojbytnosť, o tradície, ktoré sa po storočia nemenili i vďaka totálnej izolácii, a predovšetkým o to, aby pokrok neohrozil výsadné postavenie islamu.

Medzi ochrancami čistoty náboženstva panujú rôzne názory na škodlivosť či užitočnosť mobilných telefónov, internetu, satelitných televíznych antén či dokonca na prenikanie novej módy v obliekaní.

Aj v ďalších, omnoho vyspelejších islamských krajinách, sa snahy o zblíženie so západnou civilizáciou miešajú so strachom, že s plodmi technického progresu prídu i nešváry, mravné poklesky, proste to, čo i my nazývame chorobami civilizácie: pornografia, prostitúcia, alkoholizmus.

Barbie je za hranicou slušnosti

Tento týždeň sa na index dostala v Saudskej Arábii bábika Barbie. Už v januári ju mravnostná polícia začala „zatýkať“ v Iráne. Hneď potom sa iránski policajti zamerali na príliš odvážne ženské odevy.

Pokrokovejší islamskí duchovní sa na podobné akcie pozerajú skepticky, ale dokážu ich logicky vysvetliť. „Je to rovnaké, ako keď vy u vás nedovolíte ženám chodiť na verejnosti do pol tela obnaženým. Afričanky si o vás môžu myslieť, že ste príliš prudérni a obmedzujete slobodu občanov,“ hovorí so smiechom jeden z najpopulárnejších kábulských mulov, Abdul Rauf.

„Každá kultúra má inde hranicu, čo pokladá za slušné a čo už nie. Nemusíme sa preto navzájom pokladať za spiatočníkov či nemravov. Viete, čo mi prekáža? Že vy sa posmievate našim ženám v šatkách, ale my musíme byť k vašej obnaženosti tolerantní. Nechajte každému, čo je mu vlastné.“

Ideologický boj sa začal otázkou, či na obrazovku patria ženy či nie. Dnes hlavné správy afganskej televízie uvádzajú obe pohlavia. Afganské ministerstvo kultúry však v lete s definitívnou platnosťou zakázalo speváčky populárnej hudby. Filmy sú cenzurované a chúlostivých scén je divák ušetrený vďaka kvetinám, ktoré prekryjú v kritickej chvíli obraz.

Ďalší spor sa rozhorel okolo spoločných tried na vysokých školách. Nakoniec v provincii Herát dievčatá chodia na prednášky oddelene od chlapcov, v Kábule sa učia spoločne.

Káblová agresia

Mula Abdul Rauf si už tiež obstaral mobilný telefón. „V Koráne je priestor pre technický pokrok. Len hlúpi ľudia ho vykladajú tak, ako keby sme mali stále žiť v dobách dávno minulých,“ hovorí a dodáva, že televíziu sleduje rád. „Pre Afgancov je dôležitá, pretože sa vďaka nej môžu vzdelávať. Lenže káblovka vysielala filmy nízkej kvality, kde sa len vraždilo, tiekla krv a to všetko bolo preložené sexuálnymi scénami. Ešte viac v našich ľuďoch prebúdzala agresiu. Už aj tak ju v sebe nosia po 23 rokov bojov až dosť,“ vysvetľuje, prečo aj on schvaľuje zákaz káblovej televízie, ktorý tento rok vydal najvyšší súd.

„Žili sme veľmi izolovane, v extrémne prudérnom prostredí. A naraz máme zo dňa na deň chápať to, čo sa u vás rozvíjalo postupne desaťročia? Okrem toho si nemyslím, že pornografia je merítkom slobody.“

Afganské duchovenstvo je dnes možné označiť za liberálne. Nie preto, že by chcelo zľaviť z princípov, ktoré sú obsiahnuté v Koráne, ale preto, že je ochotné o nich diskutovať. Staré obmedzenia, ktoré riadili život ľudí za vlády Talibanu, sú i mulom na smiech.

Vysielanie televíznych správ každý deň sa začína modlitbou. Počúvam tradičný spev a naliehavé Allahu Akbar a naraz sa melódia zmení. Do uší mi udrie niečo známe. Obrázky zo svätej Mekky podfarbuje nežnými tónmi pieseň „Yesterday“. Je dobre, že Beatles neprotirečia islamu.

Strážca dobrých mravov

V miestnosti sedel za prehistorickým počítačom s veľmi špinavou obrazovkou mladík v džínsovom obleku. Jeho prítomnosť v budove Najvyššieho afganského súdneho dvora ma prekvapila. Čakala som nevraživých starcov v turbanoch. Okrem nich však do najváženejšieho a tiež najobávanejšieho štátneho úradu v krajine prenikli i počítače a mobily.

Najvyšší sudca v celom Afganistane moulavi Fazel Hadi Šinvarí je po hlave štátu druhým najmocnejším mužom v krajine a v mnohom je jeho rozhodnutie nadradené výnosom svetskej moci.

Neobávate sa, že príliv cudzincov je rovnako nebezpečný ako káblová televízia?

„Keď sem začali prichádzať vojská medzinárodných mierových jednotiek ISAF, povedal som ich veliteľovi: Do vašich zvykov mi nič nie je. Ale nerobte pre nás neprístojné veci pred miestnymi ľuďmi. Inak stratíte ich úctu. Väčším problémom než vy sú však pre nás naši vlastní kafíri.“

Myslíte afganských emigrantov, ktorí sa v cudzine oženili, a teraz vám prinášajú nové mravy?

„Moslim si môže vziať kresťanku alebo židovku, keď zostane moslimom. Ale mám na mysli tých, ktorí už moslimami nie sú. Pre tých potom nie je dobrá ani oslica.“ (pp)

Autor: agentúra Epicentrum, Kábul pre SME