Nové kolo tradičných nezhôd ohľadne interpretácie udalostí spojených s druhou svetovou vojnou rozprúdil nápad nemeckého Zväzu vyhnancov, ktorý zastrešuje združenia Nemcov vysídlených po druhej svetovej vojne z jednotlivých regiónov strednej a východnej Európy. Zväz chce v Berlíne postaviť takzvané Centrum proti vyháňaniu, nútenému vysídľovaniu a deportáciám. Podľa predstáv zväzu by malo ísť o pamätník obetiam etnického vysídľovania a zároveň o výskumné stredisko, ktoré by sa týmito otázkami zaoberalo.
„Je to projekt, ktorý má slúžiť zmiereniu,“ tvrdí predsedníčka Zväzu vyhnancov Erika Steinbachová.
Proti tomuto nápadu sa okamžite zdvihla vlna odporu. Zväz síce zdôrazňuje, že by sa nové centrum týkalo bez rozdielu všetkých vyháňaní, ku ktorým v novodobej histórii Európy došlo, na základe doterajšej činnosti zväzu sa však mnohí obávajú, že bude dôraz neúmerne kladený na vyhnanie Nemcov a iné historické krivdy, spôsobené napríklad samotnými Nemcami, v optike centra zaniknú.
Panujú obavy, aby sa centrum nezmenilo na púťové miesto ľudí, ktorí sa snažia o relativizáciu výsledkov a zodpovednosti za druhú svetovú vojnu a živia nostalgiu za takzvanými „stratenými nemeckými územiami na východe“.
Desiatky významných európskych intelektuálov a politických osobností z viacerých krajín podpísali v lete výzvu proti zriadeniu centra v Berlíne. Medzi signatármi sú nositelia Nobelovej ceny Günter Grass a Imre Kertész, predseda nemeckého Bundestagu Wolfgang Thierse, predseda českého Senátu Petr Pithart a zo Slovenska napríklad politológ Miroslav Kusý.
Kritici neodmietali vznik podobnej inštitúcie, navrhovali však, aby ju vybudovali na inom mieste a nie pod kuratelou nemeckého Zväzu vyhnancov. Ako vhodné miesto na zriadenie centra boli napríklad navrhnuté pôvodne nemecké, dnes Poľsku patriace mestá Zhorelec a Vroclav.
Výstavbu centra v Berlíne jednoznačne odmietli poľskí a českí politici. Otázka Nemcov vysídlených po druhej svetovej vojne a ich prípadného odškodnenia je najcitlivejšia práve v týchto štátoch a predstavitelia oboch krajín vysídlenie Nemcov dodnes považujú za vec, ktorá bola vo svojej dobe úplne v poriadku.
„Každý národ má právo si pripomínať svoje obete, nemala by však byť prekrútená história a narušované rozdiely medzi príčinou a následkom a medzi zločinom a trestom,“ povedal minulý týždeň poľský premiér Leszek Miller. O centre tento víkend rokovali poľský a nemecký minister zahraničia.
Súčasní nemeckí vládni politici v podstate súhlasia s kritikmi. „Je príliš jednostranné, keď sa vyhnanie Nemcov stavia do popredia debaty a zatieňujú sa jeho historické príčiny,“ povedal kancelár Gerhard Schröder. Postoj spolkovej vlády a spolkového parlamentu je dôležitý. Na vznik a fungovanie centra by totiž podľa predstáv Zväzu vyhnancov mal finančne prispieť nemecký rozpočet.
PETER MORVAY
Havel: Pamätník by mal byť na inom mieste
K sporu okolo plánovaného Centra proti vyháňaniu sa pre SME vyjadril aj bývalý český prezident Václav Havel
Čo si o podobnom pamätníku myslíte?
Myslím si, že vyháňanie je veľká téma a má mať svoj pamätník či výskumné centrum. Ale práve preto, že Nemecko veľká a silná krajina, tak by som ho umiestnil skôr do niektorej zabudnutejšej krajiny, ktorá však bola v rovnakej miere a možno ešte viac postihnutá smutnou ideológiou odsúvania a presúvania národov.
Kde by podľa vás mal byť umiestnený?
Bol by som bol radšej, ak by bol napríklad v Sarajeve namiesto v Berlíne. Možno ešte skôr by mohol byť v Prištine v Kosove. Bol som tam a videl som stotisíce ľudí, ktorí boli vyhnaní a ktorí sa za pol roka vracali späť. Nemá v dejinách obdobu, aby bolo z nejakého miesta vyhnaných tri štvrte milióna ľudí a za pol roka sa všetci vracali. Videl som tie dlhé kolóny a hovoril som s tými ľuďmi. Možno by to mohlo byť niekde na Kryme, kde boli všetci obyvatelia svojho času vyhnaní Stalinom.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
