BRATISLAVA – V spore o riaditeľa Národného bezpečnostného úradu má premiér Dzurinda zatiaľ jasnú podporu iba v jednom z troch koaličných partnerov – v ANO. Členovia vlády z ďalších dvoch koaličných strán – SMK a KDH – síce za odvolanie Mojžiša nehlasovali, ale vyhýbajú sa aj jasným vyjadreniam, čo si o kauze vlastne myslia a nepátrajú ani po dôvodoch a dôkazoch premiérových obvinení.
„Načo som sa mal ja ozývať? Že premiér vypovedal a pomenoval nejakých ľudí? Ja neviem o ničom. Dostali sme informácie bez mien, bez všetkého,“ tvrdí Béla Bugár.
Podpredseda KDH Pavol Minárik povedal, že KDH mlčalo, lebo Dzurinda o skupinke na koaličnej rade nepovedal nič konkrétne. „Preto sme nechali konať tie orgány, ktoré konať majú.“
Politológ Miroslav Kusý o momentálnom správaní sa koaličných partnerov hovorí: „Naša politická scéna je partajne rozdelená. Oni si môžu povedať, že iná strana si rieši svoje veci, preto nebudú do problémov vstupovať, aby sa im to nabudúce nevypomstilo. Možno si hovoria – nech si dzurindovci problémy vyriešia a my počkáme, čo z toho vyjde a prípadne sa na výsledkoch priživíme.“
Ani dôvera medzi politickými stranami nie je v tejto chvíli veľká. „Zdá sa, že je to skôr o záujmoch strán. Možno u niektorých politických strán aj o vízii, ale tá sa začína vytrácať. Bojím sa, že v tejto podobe to môže vydržať do konca volebného obdobia, čo je strašné hazardovanie. Ľudia stratia dôveru v samotný princíp demokratického režimu, pretože sa zmení na partokraciu, kde si niekoľko politických strán rozparceluje krajinu,“ hovorí Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Pripomína skúsenosť zo susedného Rakúska, kde 40 rokov vládli dve strany a úplne si rozdelili krajinu podľa straníckej príslušnosti. To viedlo napokon k veľkému volebnému úspechu populistu Jorga Haidera. „Únava spoločnosti z toho, že politické strany si rozdeľujú krajinu, môže viesť k úspechu strán protestného typu, ktoré môžu poškodiť krajinu,“ povedal.
Niektorí politickí analytici naznačili, že premiér Dzurinda neúnosne posilňuje svoje pozície a vidia istú podobnosť s Mečiarovou vládou pred rokom 1998. Vtedy HZDS vo vláde dominovalo, menšie koaličné strany ZRS so SNS sa zdali byť mlčiacimi príveskami, ktoré mali za odmenu pridelené funkcie v štáte pre svojich ľudí a podieľali sa na privatizácii.
Bugár zdôrazňuje, že veci nie sú také jednoduché a že jeho strana aj on sám nesú veľkú zodpovednosť. „Niektorí hovoria, že SMK by malo povedať – v takejto vláde neostaneme. No dobre, ale čo potom? Ale je pravda, že sa trochu bojím metód, ktoré sa použili v prípade skupinky aj Mojžiša. My sme taká istá súčasť vládnej koalície ako ďalší partneri, ale neznamená to, že máme niesť zodpovednosť a pritom nevieme ani základné informácie.“
Podľa Pavla Minárika „KDH nikdy nebolo v situácii, že by bolo vo vleku“. Keď bolo treba, „povedali sme vážne slovo, napríklad čo sa týka Mojžiša“. Minárik je presvedčený, že jeho strana sa správa štandardne.
Bugár argumentuje aj tým, že to bol práve on, kto sa postavil proti prípadnej nominácii Martina Pada na miesto šéfa NBÚ. „Dokonca som odmietol premiérov pokus, že medzi štyrmi očami navrhoval – dajte tam hocikoho, len aby ste hlasovali za (odvolanie Mojžiša – pozn. red.). Povedal som, že ak máme rokovať o tom kto, tak to nebude Pado a budeme rokovať na koaličnej úrovni, nie medzi štyrmi očami,“ povedal Bugár.
Vašečka považuje za nebezpečné, aby si vládne strany vypĺňali svoju agendu bez toho, „aby vnímali, že krajinu môžu niektoré kroky poškodiť“. V konečnom dôsledku to podľa neho môže poškodiť aj ich pozíciu vo vláde.
Kusý: Premiér Dzurinda sa cíti príliš silný
Vo vládnej koalícii sú zlé vzťahy. Keď politik jednej strany vyrobí problém, politici ostatných strán mlčia. Tak to bolo aj pri kauze skupinka, ktorú na verejnosť vyniesol premiér Mikuláš Dzurinda. Najmä KDH a SMK skoro mesiac mlčali, ku kauze sa nevyjadrovali. O situácii vo vládnej koalícii hovorí politológ MIROSLAV KUSÝ.
Mali sa SMK a KDH verejne vyjadrovať ku kauzám skupinka, k odvolávaniu Jána Mojžiša či Ivana Šimka?
„Samozrejme, veď to je vládna koalícia. Napríklad odvolanie ministra obrany nemožno riešiť ako svojvoľný akt, hoci ho chce odvolať premiér. Ide o záležitosť pre celú vládu, Dzurinda nemôže vládnu koalíciu postaviť pred hotovú vec. Nie je predsa cisár pán, ale predseda vlády. Ostatní koaliční partneri by k tomu mali zaujať stanovisko.“
Je možné, že SMK a KDH nechávajú zámerne Dzurindu variť sa vo vlastnej šťave?
„Áno, ani podporiť Dzurindu, ani sa postaviť proti. Ale tak doteraz bežne postupovali, veď to bol aj dôvod, prečo Dzurinda pred časom zakladal vlastnú stranu.“
Čo to znamená pre krajinu, keď vládne strany myslia len na svoje záujmy?
„Pán Dzurinda sa cíti príliš silný. Myslí si, že keď má úspechy v zahraničí, už má Slovensko všetko vo vrecku – prijatie do únie, do NATO, tak môže robiť psie kusy. Lenže ja si myslím, že to, čo sa u nás deje, je pre zahraničie veľká studená sprcha.“
Bude Dzurinda pokračovať a ostatní mlčať?
„Uvidíme, dúfam, že varovania, ktoré dostal cez víkend budú dostatočné a spamätá sa, lebo sa ženie do vlastnej záhuby.“ (rf)
