na čo peniaze pôjdu, ale skôr „či to bude stačiť“.
Slovenská televízia nežiada zo štátneho rozpočtu na budúci rok žiadnu dotáciu, ale chce 600 miliónov na splatenie starých dlhov.
Šéf SRo Jaroslav Rezník nie je spokojný s predbežne vyčlenenými 70 miliónmi korún. Na rokovaní mediálneho výboru sa sťažoval a poslanci mu prisľúbili, že budú požadovať ešte 260 miliónov. Rozhlas by tak dostal 330 miliónov - presne toľko, ako tento rok.
Zvýšenie poslanci prisľúbili aj TASR. Agentúra by mala dostať 40 miliónov korún, ale riaditeľ Peter Nedavaška chce 78 miliónov - bolo by to o 28 miliónov korún viac ako tento rok.
Rozhlasu peniaze nestačia, hoci Rezník tvrdí, že zavádza viacero šetriacich opatrení a o tretinu sa zvýšili aj koncesionárske poplatky. Minulý rok dostal rozhlas z poplatkov približne 470 miliónov korún, tento rok sa predpokladá, že to bude najmenej 760 miliónov.
Do konca roka chce ďalej rozhlas prepustiť asi 90 zamestnancov, čím by mal ušetriť ďalších 24 miliónov. Plánuje aj ďalšie prepúšťanie. Peniaze malo ušetriť i presťahovanie Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania z Prešova do Košíc.
Veľké výhrady voči financovaniu TASR svojho času vyslovil minister Ivan Mikloš, ktorý povedal, že agentúra by nemala dostať ani korunu. Poskytuje najmä trhové služby, a mala by sa preto podľa neho správať trhovo a nežiť z peňazí štátu.
Na neprimerané zvýhodnenie TASR v hospodárskej súťaži upozornil vo svojej poslednej správe aj Protimonopolný úrad. „Peniaze zo štátneho rozpočtu umožňujú TASR vykrývať akékoľvek straty, ktoré vzniknú jej podnikaním a odstraňuje sa tak riziko jej ekonomických problémov.“ TASR štátne peniaze používa aj na aktivity, ktoré jej neurčuje zákon.
Spôsob poskytovania štátnych dotácií Slovenskej televízii, rozhlasu a TASR sa na budúci rok zmení. Kým doposiaľ mali verejnoprávne STV a SRo a štátna TASR svoje vlastné rozpočtové kapitoly, na budúci rok majú dostávať peniaze z kapitoly ministerstva kultúry, kde je pre nich zatiaľ spoločne vyčlenených 140 miliónov korún.
Transformácia štátnej TASR, ktorá je pozostatkom komunistickej tlačovej agentúry, sa plánuje niekoľko rokov. V programe ju má aj súčasná vláda. Projekt malo ministerstvo kultúry predložiť do 30. júna, čo sa nestalo.
Slovenský rozhlas prenajímal svoje priestory pod cenu
Slovenský rozhlas sa pre plytvanie peniazmi stal terčom kritiky Najvyššieho kontrolného úradu.
V správe NKÚ o hospodárení rozhlasu v roku 2001 a 2002 sa píše, že priestory v širšom centre Bratislavy prenajímal rozhlas pod cenu bežnú v týchto lokalitách. Išlo o 14-54 percent z ceny podľa cenníka prenájmu nebytových priestorov, ktorý minulý rok vydal bratislavský magistrát.
Predmetom kontroly boli priestory SRo v Bratislave na Benediktiho, Žilinskej a Mýtnej ulici, kde, ako už skôr písal denník SME, si od rozhlasu prenajal miestnosti pre reštauráciu aj poslanec Smeru Robert Kaliňák.
Slovenský rozhlas podľa správy porušil v roku 2001 aj zákon o rozpočtových pravidlách, keď prekročil rozpočet o takmer štyri milióny korún. Pravidlá obstarávania hmotného majetku zas porušil tým, že preddavok platil skôr, ako to určilo ministerstvo financií. NKÚ zistil ďalšie nedostatky v účtovníctve, porušenie zákona o cestovných náhradách a to najmä formálnymi nedostatkami v cestovných príkazoch na služobné cesty.
NKÚ vyčítal rozhlasu aj porušenie zákona o správe majetku štátu. Oprava vozidla VW Golf 1800, ktoré používala ekonomická riaditeľka, nebola prerokovaná v škodovej komisii. Rozhlas si ani neuplatnil právo na náhradu škody voči zamestnancom, ktorí za majetok zodpovedajú, a tým, ktorí škodu spôsobili.
Stanovisko ústredného riaditeľa Jaroslava Rezníka k výsledkom kontroly sa nám získať nepodarilo. (hr)
