šej lodi, ktorú poháňa ľudská sila. V americkom Gainesville (stredisku na jazere Lanier, dejisku súťaží atlantských olympijských hier 1996) vyhrali cez víkend obe trate, olympijský kilometer i polovičnú trať. S náskokom, ktorý vyrážal dych.
Všetci štyria idúc v nedeľu na stupeň víťazov po zlatú dekoráciu na 500 metrov prijali tisíc a dve gratulácie. Tie posledné boli najvrúcnejšie. V poradí - najskôr otec komárňanskej kanoistiky a ich kouč v ŠKP Bratislava Tibor Soós, potom slovenský šéftréner Pavel Blaho. Z „bedne“ hup dole k lodi. Štvorica majstrov s lekárnickou opatrnosťou nakladala zlatú loď do kontajnera, ktorý poputuje na oveľa väčšiu loď a potom oceánom a kamiónom do Komárna. Králi makali ako „poddaní.“
„Náš šport si vyžaduje tisíc maličkostí. Nielen odtrénovať, odhodiť pádla, sadnúť do auta a veget. O všetko okolo lode sa staráme sami. Tak to musí byť. Je akoby časťou našich duší,“ odskočil si od práce k telefónu najmladší z kvarteta Erik Vlček (22 rokov).
„Isteže triumf oslávime. Večer je banket, dáme si fľašku šampusu. Patrí sa,“ pribehol najstarší z Komárňanov Michal Riszdorfer (26). Práve jeho na nedávnych majstrovstvách Slovenska po dlhých rokoch niekto zdolal v singlkajaku. Erik Vlček.
„Doma v Komárne to bude iste väčšia sláva. Tešíme sa na svoju lodenicu a kamarátov,“ pridal vetu o tri roky mladší Richard Riszdorfer. Háčik, čiže ten, ktorý sedí v lodi ako prvý. Kanoistickí fachmani tvrdia, že na svete niet na tomto poste väčšej hviezdy a veľmoci tohto športu ho lanária na zmenu občianstva.
Nevymenovaný hovorca lode Juraj Bača (26) zhrnul superúspech: „Celý svet sa dva roky na nás chystá, vymýšľa rôzne fígle. Obe trate sme vyhrali bezpečne, s väčším náskokom než vlani v Seville. Môžeme mať iný plán o rok ako zvíťaziť na olympiáde?“ Študent psychológie zakončil otázkou, ktorá vlastne zahrňovala i odpoveď.
Kým loď bude putovať Atlantikom k Váhu, dajú si komárňanskí chlapci oddych. „Tipujem to tak na tri týždne. Mohli by sme si dožičiť viac. Ale nás dlhšie na suchu nikto neudrží. Bez lodí a vody by sme ochoreli. Chvíľu budeme jazdiť len tak, opäť si vychutnáme to naše okolie. A potom do práce,“ poznamenal Vlček.
Pre kráľov športu v modernej dobe tiež platí - najskôr fara, potom Mara.
