Slovenský štvorkajak na jazere Lanier pri americkej Atlante opäť vyhral dve zlaté na majstrovstvách sveta. Vlani tak urobil v Seville. Kanoistický svet je hore nohami. Loď, ktorá dva roky neprehrala! To ešte nedokázal nikto. Veľmoci – Maďari a Nemci si šomrú – nehorázne.
Nehorázne začalo vznikať po veľkom sklamaní komárňanského trénera Tibora Soósa. Na olympiáde v Sydney „jeho“ dvojkajak Michal Riszdorfer a Juraj Bača, trojnásobní majstri sveta, skončili na 500 m už v semifinále, na tisícke boli šiesti. „Prisahám, kým nedonesiem z olympiády medailu, od kanoistiky neodídem,“ vyhlásil vtedy Soós.
K dvojkajaku Riszdorfer – Bača posadil ďalších, mladšieho Riszdorfera – Ričiho a Erika Vlčeka. Juniorských majstrov sveta. Dva a dva sú štyri. V apríli 2001 vznikol teda štvorkajak odchovancov komárňanského mága.
Nová posádka z voleja zvíťazila na majstrovstvách Európy v Szegede 2001. Maďarská kanoistická veľmoc skoro spadla z nôh. Z tribún počula „Hajra Slovakia“, slovenské vlajky a maďarské povzbudzovanie. Soós sa usmieval: „Mám rád športové podpichovanie.“
Jedným z najlepších priateľov nášho šéftrénera Pavla Blaha je Čech Josef Capoušek. Už dva roky sa súčasný nemecký kouč pýta kamaráta: „Chlapče, ako to robíte?“ On i Maďari vyskúšali – posadili do štvorkajaku kvarteto najlepších jednotlivcov. Tak sa zvykne postaviť atletická štafeta. Nič platné. Slovenská posádka vyhrala i tentoraz obe trate (500 m, 1000 m) s obrovským náskokom. „Sme partia, ktorá tvrdo pracuje. A vie sa tešiť. Nie sme rovnakí, ibaže tréneri Soós a Blaho nám dali jeden cieľ. Volá sa víťazstvo a radosť. Môže byť na svete krajšia zábava?“ hovorí Erik Vlček. (pf)
