i svoj osud.

Jicchaka Rabina o dva roky neskôr zabil fanatik. Jásirovi Arafatovi potrasenie ruky s Rabinom vynieslo post legitímneho zástupcu Palestínčanov, imidž mierotvorcu a symbolu palestínskeho boja za nezávislosť. Arafat sa z človeka, ktorý minimálne dával pokyn na teror, zmenil na štátnika bez štátu.

Práve imidž, ktorý sa Arafatovi s prispením Izraela a demokratického sveta podarilo vybudovať a pomerne dlho udržiavať, spôsobil, že svetoví politici bijú na poplach, keď sa Izrael rozhodol „odstrániť“ Arafata z Ramalláhu.

Čo vlastne môže Izrael s Arafatom urobiť? Môže ho zabiť, vyhostiť či reálne uväzniť v skutočnej väznici. Plány na všetky formy eliminácie Jásira Arafata má armáda už od apríla 2002. Prvá spomínaná možnosť sa pripúšťa najmenej, už len preto, že premiér Šaron sľúbil americkému prezidentovi Bushovi, že Arafatovi sa fyzicky neublíži.

Argumenty, ktorými svet odôvodňuje svoje obavy z vývoja „po Arafatovi“ znejú dobre a často aj logicky, ale majú aj niekoľko slabých miest. Napríklad Arafata asi ťažko možno považovať za demokraticky zvoleného, keď už voľby dávno nezvolal a ani sa na to nechystá.

Amerika sa bojí, že „odstránenie“ Jásira Arafata z neho urobí martýra a napriek odchodu ho vráti späť do hry. Američania vidia davy Palestínčanov, ktoré vyšli do ulíc, aby demonštrovali svoju podporu vodcovi a majú pred ním rešpekt. Palestínčanov v uliciach určite netreba prehliadať. V uliciach však za vlády Saddáma Husajna boli Iračania a tiež mu vyjadrovali podporu, po uliciach dodnes pochodujú Kubánci aj Severokórejčania.

Miera palestínskej spontánnosti pri verejných prejavoch je zrejme väčšia ako na „ostrove slobody“ či v severokórejskom komunistickom skanzene, ale pomery v ktorých Palestínčania žijú, sú podobné tým komunistickým. Nielen v sociálnej oblasti, ale hlavne v deficite demokracie, nedostatku informácií, v sústavnom príleve jednoduchých nenávistných hesiel a neexistencii skutočnej kontroly mocných.

V tomto kontexte potom argument o rozzúrenej ulici celkom neobstojí. Palestínčanom by po odplavení prvých emócií z prípadného odchodu skôr pomohlo, keby dostali nejakú náhradu za stratu vodcu. Bývalý americký veľvyslanec v Izraeli Martin Indyk má riešenie: vymeniť odchod Arafata za prísľub likvidácie osád.