
Zo skúšky opery Au pair. FOTO SME - PAVOL MAJER
A tiež novotvaru „kontinuálna“, čo podľa neho znamená akýsi hudobný polymér. „Vznikla istá stavebná jednotka, ktorá v princípe, na základe určitých variácií, môže byť nekonečná,“ vysvetľuje nezvyčajný prívlastok. Trochu vysvetlenia si žiada aj názov diela, ktoré uvedie v bratislavskej koncertnej sieni Klarisky zajtra o 19.00 h. „Je polytematický, ťažko ho jednoznačne vyložiť, vždy by to bolo na úkor niektorej z ostatných možných rovín. Hlavná postava toho metapríbehu je naozaj dievča au pair, ale názov sa dá chápať aj ako opera opier, a ešte aj inak.“
Zásluhou Martina Burlasa, Ľuba Burgra, Daniela Mateja a Marka Piačeka vznikli v poslednom čase aj na Slovensku súčasné opery. „Je to celosvetový trend, ktorý konečne dorazil aj k nám. Opera je zaujímavá vysokou mierou štylizácie, a preto možno začína byť aktuálna aj pre ľudí, ktorí sa nevenovali tomuto žánru. Tá vážna opera, prezentovaná v kamenných divadlách, je už ako vychladnutá mŕtvola a všetky pokusy na jej oživenie zlyhávajú - donekonečna sa omieľajú tie isté príbehy, nanajvýš sa tvorca pokúsi o nejakú aktualizáciu. Ak však vznikne súčasný príbeh a je prezentovaný adekvátnymi divadelnými postupmi, môže byť konzumovateľný aj pre diváka, ktorý vôbec nemusí byť pripravený na operu,“ myslí si Miloš Karásek. „Pre operného fajnšmekra to môže byť šok, ale zasa nie až taký veľký.“
Autorom hudby využívajúcej elektroniku, konkrétne zvuky a ruchy, sample rovnako ako akustické nástroje, je predovšetkým Pavel Richter, bývalý blízky spolupracovník známeho alternatívneho hudobníka Mikoláša Chadimu, ďalšími spolutvorcami boli Bharata Rajnošek a Michal Kořán. Komorný charakter predstavenia napovedá len trio účinkujúcich - Adriana Kučerová, Erika Jakabová a Peter Kollár.
„Lákalo ma aplikovať činoherné postupy na operný tvar a celé som to naklonoval na konceptuálny pôdorys. Z toho vyplýva istá výnimočnosť celého projektu, že opera sa dá zahrať na jednom mieste iba raz.“ Po jedinom bratislavskom predstavení sa chystá pražská premiéra (a vlastne aj derniéra), kde chce Karásek použiť podstatne väčší orchester. „Opera už existuje na cédečku, ktoré pokrstíme v Klariskách, tu nahráme aj živý záznam, a do tretice bude zaznamenaná aj na DVD. To budú stopy, ktoré majú možno väčší význam, ako keby sme to niekde hrávali donekonečna,“ dodáva Miloš Karásek.
ALEXANDER BALOGH