BRATISLAVA – V priemere 14 118 korún zarábali ľudia v druhom štvrťroku tohto roka. Hoci je to o 607 korún viac ako vlani, nebol to dôvod na spokojnosť. Rýchlejšie ako výplaty rástli ceny, takže reálna mzda sa od vlaňajška znížila o 1,8 percenta.
Analytici takýto pokles nepovažujú za dramatický. „Keďže rastie produktivita práce, vytvára sa aj priestor na rast miezd v budúcnosti,“ hovorí analytik Unibanky Viliam Pätoprstý.
Ekonómov skôr zaujalo spomalenie rastu platov vo verejnom sektore. „Nepodnikateľský sektor je charakteristický nízkou mierou pridanej hodnoty. Tá by mala kopírovať aj úroveň miezd v týchto odvetviach. V minulom období bol rast miezd vo verejnom sektore nezodpovedajúco vysoký,“ myslí si Pätoprstý.
Tradične najvyššie výplaty majú zamestnanci v sektore finančníctva 34-tisíc korún. Naopak, priemerná mzda v pôdohospodárstve bola len 10 631 korún, čo je najmenej zo všetkých odvetví. Nižšiu mzdu ako priemer mali aj v hoteloch a reštauráciách, kde dosiahla úroveň 10 805 korún.
Najrýchlejšie, približne 10-percentným tempom rástli platy finančných sprostredkovateľov a pracovníkov v reštauračných službách.
V porovnaní s inými krajinami visegrádskej štvorky v úrovni miezd Slovensko stále zaostáva. Kým v Čechách sa mzda za posledný polrok vyšplhala na úroveň 20 510 slovenských korún, v Maďarsku je priemerná mzda dokonca o tretinu vyššia ako na Slovensku. Podľa analytikov sa vysoký rast miezd v susedných Čechách dosahuje najmä vysokou úrovňou miezd v nepodnikateľskom sektore, čo považujú za neštandardné. Vyrovnanie úrovne miezd s Českom vidia ekonómovia asi v desaťročnom časovom horizonte. „Jednou zo základných podmienok je ekonomický rast, čo Slovensko spĺňa. To by sa malo premietnuť aj do rastu miezd. Ďalším krokom je rozvíjanie sofistikovanejších odvetví s vyššou mierou pridanej hodnoty. To by mohli vyriešiť zahraničné investície do spracovateľského, elektrotechnického alebo high-tech priemyslu,“ predpovedá Pätoprstý.
