Rast slovenského hospodárstva sa v druhom štvrťroku mierne spomalil na 3,8 percenta, naďalej však ostáva najrýchlejší v regióneBRATISLAVA – Rast slovenskej ekonomiky sa v druhom štvrťroku mierne spomalil, no v konkurencii susedných krajín si naďalej udržal najrýchlejšie tempo. Jeho hodnota 3,8 percenta bola o tri desatiny nižšia ako v prvých troch mesiacoch. Zhruba to zodpovedá odhadom ekonomických analytikov, hoci v ich predpovediach prevládala prognóza štvorpercentného rastu hrubého domáceho produktu.
Domácnosti si dynamiku hospodárstva príliš neužili. Mzdy po očistení od vplyvu inflácie boli v druhom štvrťroku nižšie o 1,8 percenta ako pred rokom, čo pokazilo nákupnú náladu. „Konečná spotreba domácností vplyvom zásahov vlády na prelome tohto roku, ako aj prípravou ďalších zásahov zaznamenala pokles o 0,23 percenta,“ hovorí analytik Slovenskej ratingovej agentúry Michal Džačovský. Ešte vlani boli domácnosti ťahúňom ekonomiky, dnes túto úlohu plní export. Vývoz tovarov a služieb stúpol o 24 percent. „Príspevok čistého exportu k rastu HDP bol taký významný, že ak by vzrástol iba čistý export a ostatné položky by zostali nezmenené, tak by HDP vzrástol takmer o 6,4 percenta,“ zdôraznil Džačovský.
Čerstvý obraz slovenskej ekonomiky pripomína roky, ktoré nasledovali po nastúpení prvej Dzurindovej vlády. Aj vtedy úsporný balíček okresal mzdy a motorom rastu bol vývoz. Úplná repríza sa však nekoná. „Vtedy bol balíček značne reštriktívnejší a aj pokles reálnych miezd bol oveľa vyšší,“ vysvetlil analytik ING Bank Ján Tóth. Okrem toho má dnes ekonomika dôležitú oporu, ktorá pred štyrmi rokmi chýbala. „V súčasnosti benefitujeme z prílevu zahraničných investícií v rokoch 2001 a 2002,“ dodal Tóth. Iná je aj perspektíva – podľa Tótha by sa už „uťahovanie opaskov“ ako ho poznáme teraz, malo stať v roku 2005 definitívne minulosťou. „Od revolúcie v roku 1989 sa práve teraz dokončujú takmer všetky cenové deregulácie,“ pripomenul Tóth.
Čakať rýchle oživenie miezd však nie je na mieste. Rok 2004 bude v znamení daňovej reformy a zvýšenia regulovaných cien energií, a to opäť udrží úroveň inflácie tesne pod 10 percentami, teda o niečo viac, než porastú platy. Domácnostiam by sa malo začať dariť v roku 2005, čo podľa Tótha súvisí s politickým cyklom. „Skončia sa deregulácie a predpokladám, že vláda v rokoch 2005 a 2006 nebude tak razantne znižovať rozpočtový schodok a skôr sa sústredí na podporu spotreby s ohľadom na blížiace sa voľby.“
Ekonomický rast sa bude podľa predpovedí analytikov ďalej zrýchľovať. Kým prognózy pre tento rok sú väčšinou pod štyrmi percentami, pre rok 2004 už počítajú s prekročením tejto hranice. Hoci to bude aj rok vstupu Slovenska do Európskej únie, samotná integrácia sa na zrýchlení hospodárskeho rastu nijako významne neprejaví. „Očakávané zrýchlenie rastu nemá priamy súvis s Európskou úniou. Očakávame však, že bude viditeľnejší rast krajín Európskej únie,“ dodal Tóth s tým, že to kladne ovplyvní zahraničný dopyt po slovenských tovaroch.
