vždy hlavou, a dvojnásobnou hlavičkou načal aj Macedónsko v Púchove pri svojom premiérovom zápase v tíme do 21 rokov v kvalifikácii. Debut mal v priateľskom dueli proti Bosne a Hercegovine (5:1). „Dôsledne som sledoval let lopty po Ďurišovom centri, a keď sa odrazila od žrde, mal som ešte dosť času položiť v páde hlavu do odrazenej lopty,“ usmieval sa odchovanec Dunajskej Stredy, ktorého vysoké víťazstvo potešilo. „Z Macedóncov išiel po remíze 1:1 s Anglickom strach, išli do toho naplno, ešte aj za stavu 4:0 sa povzbudzovali, hrýzli, boli nepríjemní, akoby išlo o vyrovnanie.“

Dubničan Peter Doležej bol pri každom kvalifikačnom zápase, a preto mohol bilancovať. Nepokorili sme ani jedného zo silných v skupine, dva razy sme vyhrali iba s Macedónskom. „Pred druhým zápasom sme si zdvihli sebavedomie výhrami 6:0 nad Slovinskom a 5:1 nad Bosnou a Hercegovinou, lebo predtým sme boli dosť na dne.“

Aký bol dôvod? „Takmer v každom zápase s výnimkou Anglicka sme boli blízko bodu, alebo aj troch, ale nemali sme skutočne športové šťastie. V Turecku sme viedli polčas 1:0, dostali sme gól z neuveriteľnej diaľky a potom v nadstavenom čase z penalty. Doma s Tureckom sme nepremenili pokutový kop a prehrali sme gólom v nadstavenom čase. Po Anglicku sme boli na dne, s Portugalskom sme to mohli obrátiť, ale pokoril nás jediný hráč Helder Postiga, pritom náš Kiška išiel tiež dva razy sám na brankára a nedal. Turecko doma a prehra 0:1 bol vrchol prekliatia. Nedáte penaltu, nepremeníte šance a už po samom závere inkasujete. To je neuveriteľné. Hádam budeme mať viac šťastia v poslednom zápase v Portugalsku, ktoré má už druhé miesto isté.“

JÁN MIKULA