Slovenskí futbalisti obsadili definitívne tretie miesto v 7. kvalifikačnej skupine ME 2004 o bod pred Macedónskom a náskok môžu zvýšiť, lebo Macedónsko dohralo a my máme k dobru zápas v Lichtenštajnsku. Tréner LADISLAV JURKEMIK bol spokojný s vývojom a hrou v I. polčase, záver priniesol sklamanie v podobe remízy. Už teraz je jasné, že v skupine sa každému nižšiemu v tabuľke podarilo obrať vyššieho, len nám nie. Piate Lichtenštajnsko získalo bod so štvrtým Macedónskom, štvrté Macedónsko remizovalo s tretím Slovenskom a na ihrisku momentálne prvého Anglicka. Slovensko nezískalo s Tureckom a Anglickom ani bod.

Čo podľa vás rozhodlo, že sme s Macedónskom nezabrali naplno?

„Mali sme dať druhý gól. Šancí bolo dosť, ani sa nepamätám, kedy sme ich mali toľko. Mali sme smolu, ale v závere aj šťastie, keď sme mohli inkasovať. Tieto otázniky nemuseli vzniknúť, ak by sme za stavu 1:0 z troch šancí zvýšili.“

Čo vám z toho vyplýva?

„Že sme mužstvom prvých polčasov. V druhom polčase hráči odchádzajú kondične, teraz sa úplne vytratila stredová formácia. Podľa šancí sme mali vyhrať. Ako sme mali šťastie v Skopje, kde sme z dvoch šancí dali dva góly, teraz sa od nás odvrátilo.“

Ste nespokojný s umiestnením v kvalifikácii?

„Tretie miesto bolo pre nás reálne, a preto sme si dali pred začiatkom za cieľ baráž, ak to nevyšlo, sme sklamaní. My si nemôžeme dávať nižšie ciele. Tretie miesto je pre Slovensko už priam klasické.“

Ako vidíte budúcnosť v kvalifikáciách?

„Urobili sme istý pokrok. Treba postupne dávať šancu ďalším, podporiť ich a nezatratiť. Treba mať trpezlivosť. Nedá sa to z mesiaca na mesiac, ani z roka na rok. Súhlasím s pánom Venglošom, aby sa testovalo v Ligových výberoch. Reprezentovať by mali najlepší z mladých, musia tam byť aj skúsení legionári s vôľou po národnom drese. Nemôže sa stále opakovať kvalifikácia s tým istým kádrom a výsledkom. Slabinou je už pomaly chronické nepremieňanie šancí a náhly pokles herného tempa.“

Nenaštrbili odchody hráčov ako Hlinka či Karhan atmosféru?

„Vonkoncom. Chlapci si fandili, povzbudzovali sa, už nikto neposielal niekoho niekam po nevydarenej prihrávke. Aj mňa sa pýtali, aká je atmosféra – povedal som, že dobrá. Objavili sa však kontrolóri, neveriaci Tomáši, ktorých som predtým pri mužstve nevidel, a odišli s dlhým nosom.“

Polčasové výhry