Praha – streda večer – niečo po desiatej hodine: vypredaný štadión na Letnej spontánne buráca po víťazstve 3:1 nad Holandskom, ktoré zabezpečilo našim futbalovým susedom tretiu účasť na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy za sebou. Postupovú eufóriu sledovali dva milióny divákov pred televíznymi obrazovkami. Pätina národa.
Bulvárny denník Blesk hľadal prvé dôvody, prečo sa český futbal prebojoval do Portugalska. „Hráči nemachrujú, nedržia bobríkov (mlčania – pozn. red.), nehnevajú sa a hrajú futbal.“ Druhým dôvodom bola podľa týchto novín súdržnosť mužstva, umenie trénera Brücknera a stála forma hráčov.
Po neúspešnej baráži s Belgickom v bitke o vlaňajšie majstrovstvá sveta v Japonsku a Kórejskej republike, nestráca český futbal kontakt s elitou. „Ukázalo sa, že je to zdravý tím. I tieto veci totiž zohrali dôležitú úlohu. Každý si dokázal uvedomiť svoju pozíciu v mužstve, ktoré pre mňa nie je len jedenásť vybratých na trávniku,“ pochvaľoval si atmosféru vnútri reprezentácie Karel Brückner.
Žilina – streda večer – niečo po desiatej hodine: slabá, ani nie ligová návšteva na štadióne pod Dubňom vyprevádzala v hustom daždi slovenské mužstvo po remíze 1:1 s Macedónskom s pocitom nespokojnosti. Jedni pískali, druhí šomrali, pár jednotlivcov si zanadávalo. Že Slováci neprekročia doterajšie kvalifikačné maximum v podobe tretieho, nepostupového miesta, bolo jasné už po prehratom zápase v Middlesbroughu s Anglickom. Málokto však predpokladal prvú bodovú stratu so súperom, ktorému sme do stredy nepovolili ani jednu loptu v našej sieti.
Desať rokov po rozdelení spoločného štátu sa vo futbalovom živote nič nemení. Česi si na medzinárodnej scéne vychutnávajú víťazné rituály, kým Slovákom začínajú pomaly naháňať strach aj bývalí takzvaní trpaslíci. Tí sa k nám herne približujú oveľa rýchlejšie, ako by sme sa my chceli k európskym favoritom. Miestenka v treťom výkonnostnom koši nám vzácne sedí. Je viac ako zaslúžená. Skok hore by sa rovnal zázraku.
Stále sa hrabeme v suteréne hľadania, experimentovania, teoretizovania a najnovšie aj slušného komunikovania. Slovenský futbal stojí na eskalátore bez elektriny. Nielen v tejto kvalifikácii.
MIROSLAV BUKOV
