FOTO – REUTERS
Druhé výročie útokov na New York a Washington si pripomenula aj väčšina amerických posádok pôsobiacich v Iraku. Vojaci sa za obete atentátov modlili a spievali, mnohí však odmietajú spojitosť medzi útokmi a ich pôsobením v Iraku. Niektorí priznávajú, že práve spomienka na 11. september ich každodenne motivuje pri službe.
„Hnev z človeka pomaly vyprchá, ale spomienky zostanú,“ hovorí seržant Brian Sparks, ktorý stráži vjazd na bagdadské letisko.
Vnútri letiskovej budovy, ktorá teraz slúži veliteľskej divízii, sa pri spomienkovom ceremoniáli zhromaždilo niekoľko stoviek vojakov. Všetci stíchnu, keď vojenský kňaz začne omšu. Potom sa premietajú zábery rútiacich sa dvojičiek, mobilizácie a invázie do Iraku. Znejú piesne, vojaci vstávajú pri americkej hymne a dvoma minútami ticha si uctia pamiatku mŕtvych.
„Môj otec zahynul pri útoku na Svetové obchodné centrum,“ hovorí letec Michael Passananti. Je síce hrdý na to, že sa americkej armáde podarilo zosadiť vládu Saddáma Husajna, ale podobne ako ďalší vojaci nechápe, čo má zvrhnutý diktátor spoločné s atentátom, ktorý jeho otec neprežil.
Sú aj takí, čo stále veria, že sa v Iraku podieľajú na niečom, čo robí svet bezpečnejší. „Prihlásil som sa až po 11. septembri a moji priatelia ma za to považujú za hrdinu, ale prihlásil by som sa v každom prípade. Všetko, čo tu robíme, s 11. septembrom nejako súvisí. V tejto krajine je mnoho teroristov a my im život poriadne sťažíme. Z dlhodobého hľadiska sa to tu vďaka nám zmení,“ myslí si vojak Jerry Dillon.
Iračanom je však 11. september ľahostajný. „Veľkú vec z neho robia len Američania, v Iraku si na to nikto nespomenie,“ vysvetľuje hotelový pracovník Muhammad pri nakladaní batožiny do jedného z áut pred hotelom Sheraton. „Je to tak, pre nás to nič neznamená,“ súhlasí jeho kolega Ahmed.
(čtk, reuters)
