Okolo tisícšesťsto hesiel bude celkove obsahovať dvanásťzväzková Beliana. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Aj tretí zväzok Encyclopaedia Beliana (Encyklopedický ústav SAV a vydavateľstvo Veda, Bratislava 2003) potvrdzuje, že redakcii sa darí dodržiavať pravidelnosť vydávania tohto reprezentatívneho a v dejinách našej lexikografickej literatúry ojedinelého diela. No jednako sa mi vidí dvojročná periodicita príliš dlhá, lebo prvý zväzok vyšiel roku 1999 (plánovaných je dvanásť zväzkov), posledný by sa mal na pultoch kníhkupectiev – ak ešte vôbec budú – objaviť až roku 2021. Zrejme aj pôvodný zámer bol nereálny, lebo v úvode k prvému zväzku sa tvrdí, že dielo bude „postupne vychádzať v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch.“ Okrem toho, ktovie či nenastanú ťažkosti po zavedení onej nemilosrdnej devätnásťpercentnej dane, ktorá podľa zhodného názoru odborníkov ohrozí najmä knižnú kultúru.
Beliana má už svojich predchodcov v šesťdielnej Encyklopédii Slovenska (1977 – 1982) a takisto v šesťdielnom Slovenskom biografickom slovníku (1986 – 1994), no kým prvé dielo bolo orientované výlučne na slovenské reálie a druhé výlučne na slovenské a slovacikálne osobnosti, navyše len zomreté, Beliana je encyklopédiou všeobecnou, ktorá zachytáva všetky odbory ľudskej činnosti a dejiny celého sveta. Predchodcom takéhoto typu slovníka zostáva u nás vlastne len Bujnákov trojzväzkový Slovenský náučný slovník z roku 1932.
Beliana má priam luxusnú väzbu a tlačená je na kriedovom papieri, ktorý zvýrazňuje nielen písmo, ale dodáva neobyčajnú plasticitu ilustráciám, farebným mapám a fotografiám, tie sú niekedy až umelecky dokonalé, takže hoci aj letmý pohľad do knihy znamená príjemný vizuálny zážitok. V Beliane nepoužívajú obvyklé obrazové prílohy, fotografická a iná obrazová dokumentácia je vždy pri texte príslušného hesla, čo má tú výhodu, že používateľ nemusí v slovníku listovať, aby si informáciu skompletizoval. A zostavovatelia nešetria ani slovom, ani obrazom, usilujú sa, aby heslá boli čo najobsažnejšie, samozrejme, vždy v rámci úsporného lexikografického štýlu. Beliana bude iste plniť aj úlohu takzvaného rodinného striebra, lebo dielo nie je určené len dnešným používateľom a patrilo by do každej rodiny.
Ešte niekoľko slov k dvom slovníkom u nás. Situácia po roku 1989 sa citeľne zmenila, informácie sú dostupnejšie a zdalo sa, že najmä s aktuálnymi knihami nebudú problémy. No nie je to tak. Roku 1994 vyšiel prvý diel Slovníka slovenských nárečí, no ďalších pokračovaní sme sa už nedočkali. Ešte nepochopiteľnejšie však je, že nám dodnes chýba dielo, ktoré patrí takmer medzi každodenné potreby kultúrnych národov, totiž slovníková príručka kto je kto na Slovensku.
Vznikol nový štát, prišli noví ľudia, ale po sľubnej iniciatíve Richarda Blecha, ktorý s kolektívom spolupracovníkov vydal takúto príručku ešte roku 1991, po krachu dotyčnej firmy už nikomu nezišlo na um pokračovať aspoň v dvojročných intervaloch (ako mal v úmysle Blech) vo vydávaní slovenského Who is Who. Budeme musieť čakať až na vstup do Európskej únie, aby sa každý záujemca dozvedel aspoň to, kto je kto na Slovensku?
JOZEF BŽOCH
