foto
Jeden z hlavných vynálezcov vodíkovej bomby Edward Teller (na snímke Reuters), ktorý v utorok zomrel v kalifornskom Stanforde vo veku 95 rokov, bol vede úplne oddaný. Viac ako pol storočie hral kľúčovú úlohu v americkej zbrojnej a energetickej politike a za svoje vedecké výsledky získal mnohé vyznamenania. Skromnosť však nepestoval. Vždy sa považoval za génia a mal len málo pochopenia pre kolegov, ktorí jeho genialitu pri vývoji zbraní hromadného ničenia nevynášali do neba, pretože mysleli na potenciálne obete, napísala pred časom agentúra DPA.
Budapeštiansky rodák z bohatej židovskej rodiny opustil Maďarsko po absolvovaní gymnázia, aby mohol získať doktorát z fyziky na Lipskej univerzite v Nemecku. V roku 1935 emigroval i so svojou ženou Mici do USA, kde v roku 1941 dostal štátne občianstvo. Od roku 1942 bol výraznou posilou pri prácach na projekte Manhattan v Los Alamos v Novom Mexiku, ktorého cieľom bolo vyrobiť americkú atómovú bombu. Keď v roku 1949 získal atómovú bombu aj Sovietsky zväz, dravo presadzoval vývoj ešte ničivejšej „super“ bomby. A povolenie na vývoj vodíkovej bomby od prezidenta Harryho Trumana získal. V novembri 1952 - rok pred Sovietskym zväzom - Američania prvú vodíkovú bombu vyskúšali. Bola 2500-krát silnejšia než atómové bomby. „Nebol som pyšný, robil som len svoju povinnosť. Bola by hanba nepracovať na zabezpečení svetovej stability,“ skomentoval to.
Tento rok vedec pripútaný na invalidný vozík dostal najvyššie americké občianske vyznamenanie - Prezidentskú medailu slobody. Tellerova reakcia bola však iná, než na akú bola po roky verejnosť zvyknutá. „Často som zápasil s pochybnosťami, či postupujem správne,“ zaznelo v jeho ďakovnom liste. Aj napriek vysokému veku sa Teller v poslednom čase podieľal na výskume ochrany krajiny pred globálnym otepľovaním a prípadnou zrážkou s asteoridmi a kométami.
LENKA OSIFOVÁ, čtk
