Táto choroba, ktorej príčiny nie sú zatiaľ úplne známe, postihuje jedno percento obyvateľov Slovenska nad 65 rokov.
„Podstatou ochorenia je zánik istého typu nervových buniek v hĺbke mozgu. V dôsledku toho dochádza k zníženiu množstva dopamínu, chemikálie, pomocou ktorej navzájom reagujú nervové bunky.“ hovorí neurológ František Cibulčík z ambulancie pre parkinsonizmus Nemocnice s poliklinikou v Ružinove.
Parkinsonovu chorbu môže dostať ktokoľvek, je však veľmi zriedkavá v mladom veku.
Základné príznaky – tras, spomalenie pohybov a rigidita svalov – ako prvý opísal v 19. storočí britský lekár James Parkinson.
Ďalšími príznakmi sú ťažkosti s rečou, zohnutý chrbát ako dôsledok stuhnutého svalstva a pomalá „šúchavá“ chôdza spôsobená bolesťou.
Asi u tretiny parkinsonikov sa vyskytuje demencia, u dvoch tretín sa však psychické funkcie nezmenia.
„Vinou ‘kamennej“ tváre vyzerajú zle, akoby spomalene, ale myseľ im pracuje ako predtým. Niekedy sa hovorí, že je to choroba pedantných a inteligentných ľudí, u takých sa vyskytuje štatisticky častejšie,“ hovorí Cibulčík.
Postup choroby sa od šesťdesiatych rokov lieči podávaním látky nazývanej levodopa, ktorá sa v tele dokáže premeniť na chýbajúci dopamín.
Dlhodobá liečba má však množstvo vedľajších účinkov, lekári sa preto dnes snažia oddialiť podávanie levodopy na čo najneskôr.“
Stav pacienta závisí vo veľkej miere od správneho dávkovania liekov.
Typické sú rôzne fázy – pacient chvíľu vyzerá veľmi dobre, príznaky ustúpia, neskôr príde fáza zhoršenia stavu. Pre samotného pacienta je najhorší stav stuhnutosti.
„Aj moji pacienti často prídu a hovoria: Stav Svätého Otca sa zlepšil, vraj má nejaký nový zázračný prírodný liek, a žiadajú ho. Je ťažké im vysvetliť, že to zrejme tak nie je, že neexistujú lieky len pre prominentov. Výskum choroby je veľmi drahý, podporujú ho súkromné nadácie a veľké farmaceutické spoločnosti, ktoré majú záujem svoje poznatky čo najskôr dostať na trh,“ hovorí doktor Cibulčík.
(mar)
