FOTO SNE – ĽUBOŠ PILC
* Ak chce občan s trvalým pobytom na Slovensku, no pracujúci v zahraničí, dostávať plný dôchodok zo Slovenska v slovenských korunách, teda dôchodok za plných 25 odpracovaných rokov, môže aj zo zahraničia posielať peniaze Sociálnej poisťovni. Vymeriavací základ je najmenej 4-tisíc Sk (potom je minimálna suma, ktorú môžete za mesiac platiť 1120 korún) a najviac 32-tisíc Sk mesačne. Pred odchodom sa treba ako dobrovoľný platiteľ prihlásiť v Sociálnej poisťovni.
* Dobrovoľné poistné možno doplatiť aj spätne, ale iba za jeden rok dozadu od podania žiadosti o doplatenie poistného.
* Aspoň 25 rokov musí byť človek zamestnaný preto, že iba vtedy vzniká nárok na starobný dôchodok (ďalšou podmienkou je dosiahnutie dôchodkového veku). V prípade odpracovania viac ako 25 rokov sa za každý rok k základnému dôchodku prirátajú ďalšie percentá. V prípade, že má občan odpracovaných menej ako 25 rokov na Slovensku, ale najmenej 10, vzniká nárok aspoň na pomerný dôchodok.
* Osobe zárobkovo činnej v cudzine možno rátať ako dobu zamestnania neobmedzený čas, ktorý si platila dobrovoľné dôchodkové poistenie na Slovensku.
* Osobe, ktorá v zahraničí riadne nepracovala (au pair, dobrovoľník, nezamestnaný…) môžno zarátať najviac desať rokov, počas ktorých platila dobrovoľné dôchodkové poistenie. Podmienkou je, aby si táto osoba platila niekedy pred odchodom do zahraničia aspoň rok poistenie počas pobytu na Slovensku.
* Ak niekto po skončení povinnej školskej dochádzky získal do zápočtu zamestnania aspoň jeden rok z dôvodu, že bol študentom, má možnosť pokračovať v účasti na dôchodkovom zabezpečení dobrovoľne. Musí však ísť o štúdium, ktoré zákon považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
* S niektorými krajinami má však Slovenská republika uzavreté zmluvy, na základe ktorých sa roky odpracované doma a v zahraničí môžu spočítať. Dohody máme s Českom, Maďarskom, Poľskom, Švajčiarskom, Cyprom, Chorvátskom, Francúzskom, Bulharskom, Rumunskom, Juhosláviou, Ukrajinou, Kanadou, Ruskom, Rakúskom, Španielskom. Príklad: Ak pracuje občan Slovenska 10 rokov na Slovensku a 15 v Čechách, ani v jednej krajine samostatne nedosiahol vek potrebný na priznanie dôchodku. Krajiny však majú zmluvu a roky sa mu sčítajú. Keď teda dosiahne vek dôchodku, požiada o jeho priznanie sociálnu poisťovňu v štáte, kde býva, a z každej krajiny bude poberať pomernú časť dôchodku.
* Výhodou zmluvy je aj to, že ak sa niekto v starobe rozhodne presťahovať do zahraničia, napríklad za deťmi, alebo sa, naopak, vrátiť na Slovensko a zmení si aj svoje trvalé bydlisko, nárok na dôchodok v krajine, kde pracoval, zostáva. Ak krajiny dohodu nemajú, nárok zaniká.
* Sirotský dôchodok dostanú deti – siroty z krajiny, kde ich rodič platil poistenie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine deti žijú. Samozrejme, len ak po spočítaní dôb platenia poistného budú spĺňať podmienky nároku na dôchodok podľa právnych predpisov každej krajiny. Aj tento prípad sa vzťahuje iba na krajiny, s ktorými máme uzavreté zmluvy.
Ako je to pri štúdiu v zahraničí
* Za študentov vysokých škôl platí nemocenské a dôchodkové poistenie štát, ak sú nezaopatrenými deťmi, a nie sú povinné platiť poistné ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav neschopné sa pripravovať na povolanie, alebo byť zamestnané.
* Po 25. roku veku neplatí za študenta dennej formy štúdia poistné na dôchodkové zabezpečenie nikto, ale napriek tomu sa mu až do skončenia školy toto obdobie ráta ako odpracované.
V prípade študenta, ktorý študuje na vysokej škole v zahraničí, uvedené platí len za predpokladu, že štúdium na tejto vysokej škole je postavené na úroveň štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike. O tom rozhoduje ministerstvo školstva, informácie poskytuje Ústav informácií a prognóz školstva (Stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní, Staré grunty 52, 84244 Bratislava). Ak spolu so žiadosťou o dôchodok študent predloží vyjadrenie Ústavu informácií a prog- nóz školstva o tom, že absolvované štúdium v zahraničí sa pokladá za sústavnú prípravu na budúce povolanie, bude tento čas hodnotený ako doba štúdia na účely nároku na dôchodok. Takouto dobou však určite nie sú rôzne individuálne jazykové pobyty na zahraničných školách.
* Ak študent počas denného štúdia vykonával aj zárobkovú činnosť, na ktorú bolo treba povolenie, a počas tejto práce mal trvalý pobyt na Slovensku, mal možnosť dobrovoľne si platiť poistenie na dôchodok. Ak len brigáduje, platí zaň poistenie štát a štúdium sa mu zaratáva ako doba zamestnania.
* Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa systém opäť zjednoduší. Ak bude slovenský študent študovať v krajine únie a podľa zákonov tejto krajiny pôjde o štúdium hodnotené pre účely dôchodkového zabezpečenia ako zamestnanie, doba sa mu bude počítať ako zamestnanie aj na účely dôchodkového zabezpečenia na Slovensku.
