Agnes Desarthe: Nedůležité tajemství * Preložila Eva Pokorná * Academia * Praha 2003
Najskôr vstúpila do sveta literatúry prekladaním. Potom sa zoznámila s Genevieve Brisacovou, vydavateľkou, ktorá ju dotlačila k písaniu textov pre deti. „Môj prvý text mi odmietla a ja som sa hrozne nafučala. Bola som do krvi urazená, ale nadosmrti som získala dôveru v jej úsudok, lebo som pochopila, že odo mňa nikdy neprijme rukopis kvôli tomu, aby mi urobila radosť,“ hovorí Agnes Desarthe.
Agnes Desarthe je dnes autorkou asi pätnástich kníh pre deti a dospelých a vo Francúzsku jej momentálne vychádza už piaty román. Žije s manželom a dvoma deťmi. Presťahovali sa zo starého bytu, román Les secrets sans importance už napísala v novej kuchyni nového bytu. „V každej knihe je pomiešané to, čo som zažila. A zhluky myšlienok, samozrejme. Sedem rokov sme bývali v dvadsiatom parížskom obvode. Naozaj sa niečo medzi tým miestom a mnou muselo odohrať, bola som ním nasiaknutá. Bola som spojená s ľuďmi, čo okolo nás bývali. Nemala som k nim vlastne žiadny citový vzťah, ale keď z môjho každodenného života zmizli, začali mi chýbať. Keď sme sa presťahovali, to, čím som žila, všetky tie drobné detaily, čo vyzerali úplne bezvýznamne, všetko to vystúpilo na povrch. Všetko sa to začalo románovo meniť. Ako keby som sedem rokov pracovala na nejakom vyšetrovaní, zhromažďovala indície, a potom naraz sa všetky drobnosti, útržky viet začali ukladať na svoje miesto.“
Tento román - Les secrets sans importance - práve vyšiel v českom preklade pod titulom Nedůležité tajemství. Odohráva sa na neurčitom predmestí Paríža, ktorý zo všetkého najviac pripomína bashisovský štetl. Agnes Desarthe má niekde v takejto atmosfére korene, po rusko-židovskej mame a pohybuje s v nej s ľahkosťou a prirodzene. V príbehoch zrastá irónia a pátos, komédia s trápením. Román ukazuje ľudí v situáciách, v ktorých sú nútení hovoriť, čo si myslia, respektíve myslieť si to, čo práve povedali.
Dej je plný tajomstiev: Violeta, hlavná postava, zostala sama - manžel Tal je nezvestný, otec aj matka zomreli. Po matkinej smrti sa ocitla na psychiatrii, žije ďalej pod práškami, bojí sa ich nebrať, ale pomaly sa vracia do života - prostredníctvom profesora Emila Horčaka, vedúceho katedry, suseda, ktorý k nej denne zájde na kávu. Američanka Harriet, sekretárka omylom, tajne miluje Horčaka. Jej ženatý spolupracovník čaká dieťa s modelkou a tajne miluje Harriet. Jabrowski, starý kamarát Horčaka, objaví Gabriela, veľký talent. Gabriel, ktorého vychoval len starý otec, je vlastne Horčakov nemanželský syn a začne žiť s Harriet.
Jabrowského žena Soňa umiera na rakovinu, na večierku: pozerá sa na svet s nadhľadom, rozumie všetkým skrytým vášňam a túžbam, po smrti jej duša lieta medzi aktérmi ďalšieho diania a pozoruje ich. „Sú noci, keď mágia a hrôza opúšťajú rozprávkové knihy a víria po uliciach a cestách,“ píše autorka. „Každý si myslí, že má nejaké tajomstvo. Pre niektorých ľudí je to bolesť, pre iných radosť. Zakaždým je to nedôležité, lebo jedného dňa ich zmetie pozorná ruka, čo zľahka spadne z neba.“
Gabriel musí vyriešiť problém svojho pôvodu, aby sa mohol stať mužom. Postavy Agnes Desarthe sužuje život, až kým sa im nepodarí pochovať detské strachy. Nijaká výnimočná téma, nijaké odvážne erotické pasáže. Agnes Desarthe nešokuje, len poctivo rozpráva deje starostlivo odpozorované z každodennosti, obyčajné, ale neobyčajne pôsobivé, o bolesti, samote, bežiacich životoch.
Jej literárni miláčikovia sú klasici: Isaac Bashevis Singer, Primo Levi, Dostojevskij, Faulkner. V salóne bytu kraľuje fotografia obdivovaného Majakovského. „Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či budem aj ďalej písať pre deti. Ako keby to bola nejaká druhoradá činnosť. Lenže to, čo chcem, je písať pre deti aj pre dospelých, hľadám pritom vždy to isté: pôžitok a uvoľnenie.“
Román Nedůležité tajemství, o príbehoch zo susedstva z nej urobili známu a oceňovanú postavu jej literárnej generácie. „Raz na diskusii sa ma deti pýtali, či som slávna. Povedala som im, že nie som, a vyzerali, že im je to za mňa ľúto. Som šťastná, že mi vychádzajú knihy a že ich ľudia čítajú, ale to naozaj, úplne úprimne, pre mňa nie je to hlavné. Snažila som sa im vysvetliť, že to hlavné je pre mňa práca sama. Určite mi neverili.“
ANDREA PUKOVÁ
