Scenárista Petr Jarchovský bol pri všetkých úspešných filmoch Jana Hřebejka.
FOTO - ČTK
Režisér Jan Hřebejk svoj úspešný štáb nemení. Potrpí si na takmer rodinnú tradíciu, ktorá mu vyniesla pozíciu jedného z najúspešnejších českých režisérov poslednej dekády. „Bez jedného by som bol len polovičný,“ priznáva sa Hřebejk. „Bez Jarchoňa - čiže scenáristu Petra Jarchovského.“
Všetky zbytočné slová medzi nimi padli počas štúdií na gymnáziu a neskôr na pražskej FAMU. „Dnes stačí, keď Honza na mňa pískne a ja zase naňho,“ hovorí PETR JARCHOVSKÝ (1966), ktorý má za film Musíme si pomáhať Českého leva. Pupendo je už ich štvrtým spoločným filmom a v ČR ho doteraz videlo úctyhodných osemstotisíc divákov.
O Pupende sa hovorí ako o Pelíškoch 2. Nie je zväzujúce, keď sa obidva filmy porovnávajú?
„Obidva filmy vznikali v rovnakom tvorivom tíme. Aj Pupendo bolo inšpirované poviedkami môjho priateľa, spisovateľa Petra Šabacha, a tak je prirodzené, že má príbuznú poetiku a humor. Napriek tomu postavy, príbeh aj doba, v ktorej sa Pupendo odohráva, sú iné. Je prirodzené, že sa filmy navzájom porovnávajú, ale my sa porovnania s Pelíškami neobávame.“
U recenzentov obstálo Pupendo zatiaľ najlepšie z celej vašej spolupráce. Príznak postupujúcej kvality?
„Dúfam, že spolupráca s Honzom stále dozrieva. V Pupende rozprávame o čase, ktorý si dobre pamätáme. O čase, keď sme sa spoznali a spoločne dospievali.“
Je to spomínanie bez nostalgie?
„Určite. Aj preto je možno humor Pupenda horkejší a sarkastickejší.“
Máte Pupendo najradšej?
„Mám Pupendo rád už preto, že ide o našu autorskú výpoveď. Je to náš intímny, súkromne cítený film, ktorý sme nechceli zahustiť prehnanou ambíciou. O to väčšmi nás potešilo, že našiel veľký divácky ohlas. Vôbec sme s ním nepočítali.“
Petr Šabach vo svojej irónii tvrdí, že to najlepšie vo vašich filmoch pochádza z neho a to najhoršie od vás. Aká je pravda?
„Pravda je krutá. Samozrejme, všetko je naopak. My z tej jeho vody vždy musíme utĺcť maslo a vyliať srvátku, aby sa s tým vôbec dalo niečo robiť. Inak je náš vzťah úplne idylický a kamarátsky. Naozaj!“
Ako vyzerá súzvuk duší s Hřebejkom, keď vám vyhodí scénu, ktorú považujete za dôležitú?
„Vyhodiť scénu, ktorú považujem za dôležitú?! Len nech skúsi!“
Ste pri nakrúcaní a korigujete režisérovu prácu?
„Áno. Som rád, že Honza so mnou konzultuje vznik látky už počas písania scenára, a on je rád, keď sa s ním prežívam jeho radosti i pochybnosti pri nakrúcaní i strihovej montáži. Keďže som prítomný pri celom vzniku filmového diela, som za jeho výsledok spoluzodpovedný a ručíme zaň spoločne.“
V týchto dňoch nakrúcate s Hřebejkom nový film Horem pádem. Odlišuje sa od vašich doterajších filmov?
„Horem pádem vybočuje už tým, že je zasadený do horúcej súčasnosti. Pohybujeme sa na novom nepreskúmanom poli a veľmi nás to napĺňa a vzrušuje.“
O čom bude?
„O našej českej xenofóbii a rasizme. O úkazoch, ktoré nás veľmi trápia. Z minulosti vieme, že jedným zo spôsobov účinného boja proti zlu v nás je jeho zosmiešnenie. Preto sa pohybujeme v žánri čiernej komédie. Podľa nás je tento žáner najbližšie k samotnému životu.“
Minulý týždeň mal premiéru v Čechách film Želary režiséra Ondřeja Trojana, ku ktorému ste napísali scenár podľa kníh Květy Legátovej. Ako vyzerala nová skúsenosť?
„Šabachove poviedky umožňujú voľný výklad a vkladanie úplne nových, textom iba voľne inšpirovaných pasáží a príbehových motívov. Pri Želaroch ide o prepis literárnych diel do reči filmových obrazov. Podmanivý text Květy Legátovej sme sa snažili previesť tak, aby sme neublížili predlohe.“
Do akej miery môže byť scenárista pri tejto práci slobodný?
„Scenárista je taký slobodný, ako si pripustí. Vždy ide o vlastnú interpretáciu literárnej predlohy. Nikdy nemôžete literárny text úplne preniesť do filmu. Vzniká variácia na pôvodnú predlohu, a to je myslím si na celej veci zaujímavé.“
ĽUDO PETRÁNSKY
