.
Peniaze na výživné (najviac vo výške životného minima) majú ísť zo štátneho rozpočtu. Navrhuje to nový zákon o hmotnej núdzi.
„Pôjde o dočasné opatrenie a prípadov nebude extrémne veľa. Peniaze dostane samospráva v rámci fiškálnej decentralizácie, pôjde o prenesený výkon štátnej správy,“ argumentuje hovorca ministerstva Peter Húska. Peniaze by sa mali nazbierať aj z vysúdeného penále. Rodine, ktorej by sa vyplácalo výživné na zabezpečenie základného živobytia, by potom štát neplatil sociálne dávky, náklady by teda nemali rásť.
Obce však s touto časťou zákona nesúhlasia. „Je to nad rámec pôvodných právomocí obcí,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.
Kvetoslava Biljanjová z okresného úradu v Petržalke si myslí, že ministerstvo rieši jeden problém druhým. „Viem, že by to bolo pozitívne, ale obce na to nemajú finančné ani personálne zdroje. V Petržalke by to mohlo byť aj jedno oddelenie.“ Podľa nej by bolo lepšie sprísniť legislatívu, zrýchliť súdne konania a poskytnúť matkám právnu pomoc. „Ak (neplatiči) pracujú, dá sa im to strhávať z platu, ale ak robia načierno, založia si novú rodinu, prepíšu majetok na manželku a na súd chodia ako chudáci.“
Na bývalom fonde žiadalo o náhradné výživné asi 500 rodičov. Ďalší zákon o fonde predkladá Róbert Madej zo Smeru. Jeho návrh oproti návrhu HZDS obmedzuje náhradné výživné na 2292 korún na dieťa, aj to len pre rodinu, ktorej príjem nepresiahne 15 300 korún pri jednom a 18-tisíc pri dvoch deťoch. „Štát nebude musieť podávať na neplatičov trestné oznámenia, ak nedostane odvolanie voči rozhodnutiu, to sa automaticky pokladá za exekučný titul,“ povedal.
Od januára sa zmení trestný zákon, za neplatenie výživného bude hroziť väzenie už po troch, a nie po šiestich mesiacoch. Sprísni sa aj trest odňatia slobody na dva až osem rokov.
