Dnes môže dať zamestnávateľ svojmu zamestnancovi ročne tisíc korún na dovolenku, ktorú strávi na Slovensku. Peniaze si odráta z daňového základu a nemusí z nich platiť ani odvody do rôznych fondov. Ak parlament schváli návrh ministerstva, takýto postup už nebude možný. Všetky peniaze, ktoré dá firma zamestnancom na dovolenku, sa budú musieť zdaniť a zaplatiť z nich aj odvody.
„Je to len uplatnenie novej daňovej reformy,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Reformou sa zrušia rôzne daňové výnimky, akou je i podpora na dovolenku. Všetky výnimky vynahradia vyššie odpočítateľné položky na daňovníka.
Hovorca Daňového riaditeľstva Róbert Merva nevedel povedať, ako zamestnávatelia využívajú možnosť prispieť zamestnancom na dovolenku. Na tento údaj nie je osobitná kolónka v daňovom priznaní a ani pri kontrole sa to nesleduje. Ľudia z cestovných kancelárií však tvrdia, že dovolenky svojich zamestnancov takto podporuje veľmi málo firiem.
„Každý si chráni svoj domáci trh a domácich návštevníkov, len nám na tom nezáleží,“ hovorí riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Ivana Magátová. V Európe je táto podpora podľa nej úplne bežná. Napríklad v Maďarsku môže každý zamestnanec dostať ročne na dovolenku až 50-tisíc forintov (8170 korún). „Primali tak svojich občanov, aby chodili na dovolenky doma.“
Aj predseda Asociácie cestovných kancelárií Július Cmorej tvrdí, že podpora by sa nemala rušiť, ale zvýšiť. „Akékoľvek zníženie podpory cestovného ruchu má za následok, že jeho rozvoj nie je taký, ako by sa očakával.“
„Nejaká podpora domácemu cestovnému ruchu by mala existovať. A takáto podpora stojí veľmi málo,“ vraví riaditeľ cestovnej kancelárie Pressburg Robert Kohlmann. Výhodné je to podľa neho aj pre firmy. „Aby zamestnanec dostal tisíc korún, ja musím dať vyše 1500.“ Ak však dá zamestnávateľ príspevok na dovolenku tisíc korún, nemusí zaplatiť nič navyše. Zamestnávatelia o tejto možnosti podľa neho málo vedia.
Riaditeľ CK Limba Tomáš Hasala tvrdí, že podpora domácej dovolenky vplýva na vybudovanie rekreačných zariadení a infraštruktúry, ktorá potom slúži aj zahraničným klientom. Podobne sa budoval i cestovný ruch v Rakúsku.
PETER CSERNÁK
