Bush včera hovoril Američanom, že akcia v Iraku ešte bude zložitá. Vojaci, ktorí už sú v krajine viac ako pol roka, neboli práve nadšení. FOTO - TASR/EPA
Dva roky po 11. septembri a päť mesiacov po skončení hlavných bojov v Iraku sa americký prezident George Bush pokúsil v televíznom príhovore presvedčiť Ameriku, že Irak aj Afganistan sú o vojne proti terorizmu. Bushovi klesajú preferencie a jedným z dôvodov je rastúci pocit Američanov, že Biely dom Irak nezvláda.
Bush je v zložitej situácii. Ešte stále je doma v pozícii lídra v ťažkých časoch a preto mu aj pravdepodobne prejde najrukolapnejšie posolstvo včerajšieho prejavu - Kongresu oznámil, že na Irak a Afganistan bude potrebovať ďalších 87 miliárd dolárov.
Už teraz je jasné, že takto to nemusí ísť donekonečna. Bush potrebuje úspechy. A tie napriek tomu základnému - že v Afganistane už nevládne radikálny Taliban a v Iraku všetkého schopný tyran Saddám Husajn - ľudia nevidia.
Komentátori si všimli, že Bush sa dostal do situácie, v ktorej boli jeho predchodcovia počas studenej vojny: jeho úspech závisí od toho, či sa mu podarí udržať ľudí v strehu. Kennedy, Nixon či Reagan museli dookola pripomínať, že komunizmus je nepriateľ, ktorý ohrozuje Ameriku. A to aj v momentoch, keď sa práve k brehom neblížili lode s raketami.
Bush sa zasa snaží pripomínať, že Irak aj Afganistan sú súčasťou niečoho väčšieho. Že v hre nie je len znormalizovanie pomerov v týchto krajinách, ale aj upokojenie situácie na celom Blízkom východe a v konečnom dôsledku ide o zabránenie nových útokov priamo na Ameriku. „Dnes bojujeme proti nepriateľovi v Iraku a v Afganistane, aby sme sa s ním znovu nestretli na našich vlastných uliciach, v našich mestách,“ povedal Bush.
Analytici sú presvedčení, že Bushov včerajší prejav bol výsledkom rastúcej nervozity. Biely dom asi cíti, že stráca pôdu pod nohami a preto mení taktiku. Dôkazom je aj odkaz krajinám, ktoré zásah proti Saddámovi nepodporili a dostali sa do sporu s Amerikou. Bush včera hovoril o väčšej úlohe OSN. Nesypal si popol na hlavu, odkázal však, že by bolo treba zabudnúť na spory z minulosti.
Bush včera niekoľkokrát upozornil, že ide hlavne o vojnu proti terorizmu. Experti opakujú, že sa mu dodnes nepodarilo dokázať, že Saddám Husajn bol priamo napojený na teroristov. Bush hovoril o hrozbách, ani raz však nespomenul zbrane hromadného ničenia, ktoré pred akciou v Iraku označoval za najdôležitejší argument. Hovoril o novom Blízkom východe, len pár hodín predtým ale podal demisiu „jeho kôň“ - palestínsky premiér Mahmúd Abbás.
Napriek tomu by jeho posolstvo mohlo zabrať. Mnohí Američania si aspoň na určitý čas znovu uvedomia, že na začiatku bol 11. september a peklo v uliciach New Yorku a Washingtonu. Nechcú, aby sa to zopakovalo a preto naďalej považujú zásah v Iraku za správny.
Stále odvážnejší demokrati im už teraz hovoria, že hlavné chyby urobil Biely dom, keď sa mu nepodarilo získať skutočne širokú svetovú podporu. Výsledkom je podľa nich zlyhanie pri obnove Iraku, stále vyššie náklady a nové a nové americké obete.
„15-minútový príhovor neospravedlní 15-mesačné zavádzanie Američanov, prečo máme ísť do vojny proti Iraku alebo 15-týždňové nezvládanie obnovy tejto krajiny,“ povedal jeden z najvážnejších demokratických kandidátov pre budúcoročné prezidentské voľby Howard Dean.
Bush má pravdu, keď hovorí, že Ameriku čaká v Iraku ešte veľa zlých dní a tiež, keď vraví, že v záujme dlhodobej bezpečnosti sa ich oddá podstúpiť. Nie je však isté, že práve Irak a Afganistan sú tými centrami, kde sa odohrala rozhodujúca bitka. Tu je v podobnej pozícii, ako boli jeho predchodcovia z čias studenej vojny: aj oni opakovane hovorili o kľúčových bitkách, ale nie vždy to bola pravda.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
