Výročie Pinochetovho prevratu si v Čile pripomínajú už niekoľko týždňov. Mladí ľavičiari demonštrovali s portrétmi prezidenta Allendeho.
FOTO - REUTERS
ale len oživuje svoju násilnú minulosť správami v televízii a rozhlase, seminármi, prejavmi, výstavami, predajom kompaktných platní s hudbou zo 70. rokov.
Blíži sa totiž výročie 11. septembra 1973, keď sa vojenským prevratom dostal na 17 rokov k moci Augusto Pinochet. Hoci sa 45 percent dnešných Čiľanov narodilo po puči, rany minulosti stále hnisajú. Ľudia bažia po podrobnostiach prevratu v túžbe pochopiť, ako sa ich krajina tak hlboko rozdelila, že mučenie a vražda sa stali rutinou. Počas pinochetovskej honby na komunistov bolo zabitých alebo zmizlo 3000 až 4000 ľudí.
„Nikdy nebolo k dispozícii veľa informácií. Rada sa pozerám na televíziu, dokonca aj keď duša bolí. Myslím, že je pre nás veľmi dôležité pozerať sa na to znovu, vedieť,“ hovorí aktivistka Carmen Garretónová.
Na videu alebo na zvukových nahrávkach prístupných na internete Čiľania sledujú zábery tankov valiacich sa ulicami a počúvajú armádne záznamy rozkazov vyhlasovaných Pinochetom v deň prevratu.
Na pravej strane spektra Pinochetovi stúpenci pripustili, že za vojenskej vlády dochádzalo ku krutostiam. Na opačnom konci členovia ľavicovej vlády prezidenta Salvadora Allendeho priznávajú, že pri vyvlastňovaní pozemkov zašli priďaleko.
Allende s okuliarmi s kostenými rámami sa odvšadiaľ pozerá z plagátov aj z titulných stránok časopisov a stále vyvoláva rozporné pocity.
Olej do ohňa ešte prilial prezident Ricardo Lagos, keď nariadil symbolické otvorenie postranných dverí prezidentského paláca, ktoré boli naposledy použité na vynesenie Allendeho tela, než ich Pinochet nechal zapečatiť.
Kým Allendeho tvár je všadeprítomná, bývalý silný muž Pinochet sa ticho drží mimo očí verejnosti. Pinochetovi (87) sa podarilo uniknúť súdu za porušovanie ľudských práv vďaka zlému mentálnemu zdraviu. Podľa jeho hovorcu sa tí, čo vykonávali Pinochetove rozkazy namierené na „neutralizáciu extrémistických hnutí“, dopustili „omylov, odchýlok a hrôz“. „Pinochet je politicky zodpovedný a uznáva to,“ vyhlásil v rozhovore so zahraničnými novinármi.
Kým celonárodné hľadanie pravdy niektorí vychvaľujú, iní sa obávajú, že prílišné zaťaženie nervov ľudí odradí od toho, aby sa poučili zo svojej histórie.
Stredoškoláčka Daniela, ktorá sa narodila už v demokratickom Čile, s tým nesúhlasí. Na výstave „Pamäť a nádeje“ sedí v holej miestnosti, ktorej múry sú pokryté stovkami momentiek zmiznutých Čiľanov. „Toto sme sa nikdy na dejepise neučili. Teraz sa o tom učíme viac a myslím, že je to dôležité, pretože je to aj moja história.“
(čtk/reuters)
